Profesor Ján Podolák bol významnou osobnosťou slovenskej etnológie

Bratislava 17. februára (TASR) – Etnológ a vysokoškolský pedagóg Ján Podolák zomrel v stredu 15. februára vo veku nedožitých 91 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční v stredu 22. februára o 11.45 v obradnej sieni krematória v Bratislave. TASR o jeho úmrtí informovala rodina.


Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Podolák, DrSc. bol osobnosťou slovenskej etnológie, renomovaným a uznávaným odborníkom, ktorý viac ako polstoročie aktívne formoval a ovplyvňoval podobu tejto vednej disciplíny. Jeho práce patria z hľadiska materiálového rozsahu, metodologického prístupu i teoretických zovšeobecnení k fundamentom domácej vedy. Nemenej dôležitá sa stala na vedecko-pedagogickom poli i jeho organizačná činnosť. Počas svojho pôsobenia sa zaoberal výskumom národností na Slovensku a Slovákov v zahraničí, teóriou a dejinami slovenského národopisu, otázkami agrárnej kultúry a štúdiom ľudových kultúr Slovanov Balkánskeho polostrova.

Ján Podolák sa narodil 17. mája 1926 v obci Dolná Súča v mnohodetnej roľníckej rodine. Po maturite na piaristickom gymnáziu v Trenčíne vyštudoval národopis v kombinácii s históriou na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského - UK) v Bratislave. V roku 1952 spoluzakladal Národopisný ústav Slovenskej akadémie vied (NÚ SAV), kde sa potom vo funkcii vedeckého tajomníka, vedúceho oddelenia a napokon aj zástupcu riaditeľa podieľal na formovaní jeho práce. V roku 1966 sa vrátil na Filozofickú fakultu UK, kde pracoval až do roku 1991. Neskôr bol vedeckým pracovníkom Matice slovenskej. Po vzniku Slovenskej republiky pôsobil ako expert pre národnostnú problematiku vo funkcii prezidentského poradcu v Kancelárii prezidenta SR. Od roku 1997 sa spolupodieľal na vzniku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde bol až do roku 2004 vedúcim katedry etnológie. V rokoch 1999 až 2002 pôsobil na tejto univerzite aj vo funkcii rektora. Od roku 2014 bol emeritným profesorom.

Ústrednou a celoživotnou odbornou témou Jána Podoláka bola agrárna kultúra. Svoje početné výskumy pastierstva na Slovensku, ale aj na Balkáne a Kaukaze, pretavil do množstva štúdií a vedeckých textov. Bol autorom, spoluautorom alebo zostavovateľom 25 knižných publikácií, vyše 100 vedeckých štúdií a ďalších vyše 300 príspevkov a odborných prác publikovaných v domácich i zahraničných periodikách a v zborníkoch. Ďalšou z jeho významných tém bola problematika národnostných menšín, interetnických vzťahov na Slovensku a Slovákov v zahraničí, prispel aj do oblasti teórie a metodológie vedy.

Profesor Podolák patril do generácie, pred ktorou stála úloha vybudovať novodobé vedeckovýskumné inštitúcie. Zhostil sa jej s entuziazmom, vytrvalosťou a energiou. Spoluzakladal odborové periodikum Slovenský národopis (1953) a až do roku 1960 v ňom vykonával funkciu výkonného redaktora. Podieľal sa na formovaní profesnej Slovenskej národopisnej spoločnosti (1958). Spoluzakladal Medzinárodnú komisiu pre štúdium ľudovej kultúry v oblasti Karpát a Balkánu a v rokoch 1959–1979 bol jej generálnym tajomníkom. Po návrate na Filozofickú fakultu UK, na ktorej sa už v roku 1964 externe habilitoval na docenta, sa jeho úsilie sústredilo na vytvorenie vedeckovýskumného kabinetu etnológie (1968) a vybudovanie samostatnej katedry etnografie a folkloristiky (1969). V roku 1991 bol Ján Podolák inaugurovaný za profesora.

Ako jeden z najvýznamnejších etnológov v stredoeurópskom priestore bol Ján Podolák držiteľom medzinárodnej ceny G. Pitrého, Herderovej ceny (1974) a niekoľkých domácich ocenení. V roku 1989 bol menovaný za riadneho zahraničného člena Kráľovskej akadémie Gustáva Adolfa vo švédskom meste Uppsala. V roku 2006 mu prezident SR odovzdal vysoké štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR