Proces prípravy rozpočtu verejnej správy sa upraví

Bratislava 15. júla (TASR) - Proces prípravy rozpočtu verejnej správy sa zmení. Po novom Ministerstvo financií (MF) SR nebude pripravovať východiská rozpočtu a predkladať ich na rokovanie vlády ako samostatný materiál, ale pri zostavovaní rozpočtu bude vychádzať z Programu stability. Ten kabinet schvaľuje každoročne a do konca apríla ho predkladá Bruselu. Tieto zmeny obsahuje novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.


Súčasťou Programu stability sú totiž podľa rezortu financií všetky relevantné údaje dôležité na zostavenie rozpočtu. "Určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte je súčasťou Programu stability," vysvetľuje ministerstvo.

Právna norma prinesie aj ďalšiu zmenu. Národnej rade (NR) SR sa ako samostatný materiál nebude predkladať správa o plnení rozpočtu verejnej správy za 1. polrok. Dnešné pravidlá stanovujú, že tak musí vláda urobiť najneskôr do 90 dní od uplynutia polroka. Údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka sú podľa platného zákona súčasťou rozpočtu verejnej správy, ktorý vláda predkladá parlamentu do 15. októbra bežného roka.

"V záujme toho, aby sa NR SR nepredkladali dvakrát rôzne údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, navrhuje sa, že NR SR sa bude namiesto správy o plnení rozpočtu verejnej správy predkladať informácia o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka, a to v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy," argumentuje rezort financií.

Právnou normou sa upravuje aj poskytovanie údajov obcí a vyšších územných celkov do Rozpočtového informačného systému. "Údaje upraveného rozpočtu sa poskytnú najneskôr do 30. kalendárneho dňa po uplynutí príslušného mesiaca a úpravy rozpočtu vykonané v mesiaci december najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka," konštatuje novela zákona.

Obce a vyššie územné celky si budú musieť dávať väčší pozor na svoje hospodárenie. Novela upravuje pokuty za prekročenie dlhu. Na jednej strane sa zmierňuje tým, že sa do dlhu nezarátavajú niektoré zdroje financovania, za medziročný nárast podielu dlhu na bežných príjmoch sa však udelí pokuta vo výške 5 % z tohto zvýšenia. Do celkovej sumy dlhu sa po novom nebudú započítavať záväzky z prijatia návratných zdrojov financovania a záväzky obce alebo vyššieho územného celku v nútenej správe.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR