|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. februára 2006
Problémy bezdomovcov musia riešiť najmä samosprávy
Viacero akútnych opatrení na riešenie problémov bezdomovcov v zime priniesla desaťdňová práca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Presne 23. januára rezort sociálnych vecí ...
Zdieľať
BRATISLAVA 2. februára (WN/SITA) - Viacero akútnych opatrení na riešenie problémov bezdomovcov v zime priniesla desaťdňová práca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Presne 23. januára rezort sociálnych vecí zareagoval na problémy ľudí bez domova počas zimy. Ministerka Iveta Radičová sa následne stretla so zástupcami Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, ministerstva obrany (MO) a ministerstva vnútra MV), predstaviteľmi samosprávnych krajov, magistrátu Bratislavy a mimovládnych organizácií. Ako informovala na dnešnej tlačovej besede, spoločné rokovania priniesli už do dnešného dňa viacero výsledkov.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre, Trenčíne, Spišskej Novej Vsi a Žiline v spolupráci so samosprávou a mimovládnymi organizáciami vytvorili zoznamy ľudí bez domova. Títo ľudia nemohli zatiaľ dostávať finančnú pomoc, lebo väčšinou nie sú evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny a nemajú doklady. Na základe evidencie, ktorá sa začala budovať, sa im začala vyplácať dávka v hmotnej núdzi formou osobitného príjemcu. Dávky dostane napríklad mesto, ktoré za ňu môže zabezpečiť pre bezdomovcov stravu alebo provizórne bývanie. Na základe doteraz vytvorených zoznamov sa dávka môže vyplácať na ďalších 169 občanov, v zoznamoch už predtým bolo 400 ľudí bez domova. Z nich väčšina je v Bratislave, najmä vo Vrakuni. Práve vo vrakunskom stanovom tábore našli takmer 80 ľudí s trvalým pobytom mimo Bratislavy a aj ľudí z Poľska, Čiech či Albánska. Evidencia je prvým systémovým krokom na to, aby sa bezdomovcom pomohlo.
Stovky kusov zimného oblečenia, topánok, postelí a spacích vakov odovzdalo MO charite. Rozvoz pomoci pre charitu po celom Slovensku bude ďalej zabezpečovať Fond sociálneho rozvoja v spolupráci s Potravinovou bankou. MO tiež do mesiaca uvoľní na sociálne služby pre bezdomovcov časť kasární v Nitre a vo Zvolene. MPSVR zároveň podporilo grantom 500-tisíc korún občianske združenie Domov pre každého v bratislavskej Vrakuni, ktoré prevádzkuje nocľahárne vedľa provizórneho stanového tábora, v areáli ktorého sa konala aj dnešná tlačová beseda. Príspevok má slúžiť na rekonštrukciu druhej nocľahárne. Pomoc pre ľudí bez domova poskytol obciam a mimovládnym organizáciám cez svoju sieť aj Úrad civilnej ochrany MV SR.
Ministerka práce upozornila, že všetky spomínané opatrenia nie sú systémové. Aby začali fungovať, musia sa do pomoci bezdomovcom zapojiť najmä samosprávy, ktoré na to majú rad kompetencií. Radičová tiež upozornila, že súčasný zásah MPSVR do riešenia tohto problému nie je štandardný. "Čakám, že aj cirkev zareaguje, cirkví je mnoho a majú sociálny program," povedal hosť tlačovej konferencie, prevádzkovateľ ubytovne pre bezdomovcov Resoty, páter Anton Srholec.
"Zmyslom všetkých týchto krokov bolo po prvé zachytiť situáciu preventívne na celom Slovensku, po druhé urobiť zásadné opatrenia, aby stanový tábor bol dočasným riešením a čím skôr mohol byť zrušený. Po tretie informovať všetkých zodpovedných - to znamená predovšetkým vyššie územné celky a samosprávy, že sú tu systémové riešenia a nástroje, len ich treba začať používať," povedala Radičová. Systémovým riešením je vytvorenie siete zariadení pre tých bezdomovcov, ktorí sa chcú zaradiť späť do bežného života. Základom je otvorenie nocľahární pre tých, ktorí nemôžu splniť podmienky azylových domov, nie sú napríklad triezvi. Druhým stupňom systému sú azylové domy, kde sa ich obyvatelia musia zapájať do sociálnych programov a sociálni pracovníci im pomáhajú pri hľadaní práce. Tretím stupňom sú takzvané zariadenia na polceste, kde je ubytovanie relatívne samostatné a ich obyvatelia sa postupne zapájajú do života spoločnosti. Štvrtým stupňom sú tzv. sociálne či chránené byty, kde bývajú tí, čo sa snažia definitívne zapojiť do bežného života a pritom im podľa potreby pomáhajú sociálni pracovníci. Tieto služby pritom nikde neplatí len štát, ale sú financované z viacerých zdrojov.
FOTO:SITA