Priznali porušenie práva

BRATISLAVA 19. decembra Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil v utorok rozsudok v prípade Marcel Jakubička a Jana Magyaricsová proti Slovenskej republike. Súrodenci žalovali Slovenskú republiku pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K porušeniu práva malo dôjsť v dôsledku neprimeranej dĺžky konania o určenie výživného pre prvého sťažovateľa a zvýšenie výživného pre druhú sťažovateľku. Konanie sa začalo v septembri 1994 a stále nie je právoplatne skončené. Doposiaľ trvá na dvoch stupňoch konania viac ako 13 rokov. Dĺžkou napadnutého konania sa na základe sťažností dvakrát zaoberal aj Ústavný súd SR. Prvú sťažnosť proti postupu okresného súdu aj krajského súdu ústavný súd v roku 2004 prijal na ďalšie konanie, a to v časti týkajúcej sa konania pred krajským súdom. Vo vzťahu k postupu okresného súdu bola podľa ústavného súdu sťažnosť podaná oneskorene, a to v čase, kedy konanie prebiehalo už pred krajským súdom. Po preskúmaní postupu krajského súdu však ústavný súd porušenie práv sťažovateľov nezistil. Sťažovatelia sa neskôr opätovne na ústavnom súde sťažovali na dĺžku konania pred okresným súdom, ústavný súd však túto sťažnosť odmietol z dôvodu, že vo veci už raz rozhodol. Vláda SR argumentovala, že sťažovatelia vo vzťahu k dĺžke konania pred okresným súdom nevyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, pretože pri podaní prvej ústavnej sťažnosti mali dodržať všetky podmienky na jej účinné podanie. ESĽP sa s argumentáciou vlády nestotožnil. Rovnako sa nestotožnil so stanoviskom vlády, že sťažovatelia mohli po vyhlásení nálezu ústavného súdu podať novú ústavnú sťažnosť. V tejto súvislosti podotkol, že ústavný súd odmietol preskúmať podstatnú časť prvej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu iba z dôvodu, že konanie už neprebiehalo na prvom stupni. Napriek tomu, že sťažovatelia podali novú ústavnú sťažnosť proti postupu okresného súdu v čase, keď konanie pred ním opätovne prebiehalo, ústavný súd podstatu ich sťažnosti neposúdil. ESĽP sa domnieval, že za takých okolností by pre sťažovateľov bolo príliš zaťažujúce, ak by sa od nich vyžadovalo podanie tretej ústavnej sťažnosti. Po preskúmaní podstaty sťažnosti ESĽP dospel k záveru, že dĺžka konania bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval porušenie namietaného práva. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie, druhá sťažovateľka žiadala 225 000 Sk z titulu majetkovej škody, každý zo sťažovateľov žiadal 750 000 Sk z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne žiadali 50 653 Sk ako náhradu nákladov a výdavkov. ESĽP nárok na náhradu majetkovej škody zamietol, každému zo sťažovateľov však priznal 8 000 eur (cca 268 400 Sk) z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne 1 250 eur (cca 41 938 Sk) ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok ich nárokov zamietol. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil v utorok rozsudok v prípade Milan Španír proti SR. Sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jeho pracovnoprávny spor trval na Okresnom súde Bratislava I viac ako štyri roky. V súčasnosti prebieha exekučné konanie, v ktorom sa Španír domáha výkonu rozsudku. Dĺžkou tohto konania sa v roku 2005 zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk. Pred ESĽP sťažovateľ namietal, že toto finančné zadosťučinenie je neprijateľne nízke. ESĽP sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa a konštatoval, že pána Španíra možno aj naďalej považovať za obeť porušenia Dohovoru. V rozsudku rozhodol, že bolo porušené právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Sťažovateľ požadoval 3 007 750 Sk ako náhradu ušlej mzdy, úrokov z omeškania a škody v dôsledku zníženia starobného dôchodku. Zároveň požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku ponechal na rozhodnutie ESĽP. Ten zamietol nárok na náhradu majetkovej škody, pretože nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou škodou. Na druhej strane však priznal Španírovi 1000 eur čo je približne 34 000 Sk z titulu nemajetkovej ujmy. Zvyšok jeho nárokov zamietol.

SITA