Priveľa citov: ľudia s tenkou kožou

Hoci sa hypersenzitívni ľudia často trápia – sú zraniteľní, náchylní na stres a pochybujú o sebe – táto vlastnosť sa dá využiť v ich prospech. Hypersenzitívni ľudia medzi nami je pútavá kniha o pretlaku pocitov. Pomôže vám pochopiť, prečo sú vysoko citliví ľudia „iní“, a nielen to...


Autor Rolf Sellin je sám hypersenzitívny a preto sa rozhodol napísať knihu pre všetkých ľudí – aj pre tých, ktorí sú ako on, aj pre ich okolie, a aj pre rodičov hypersenzitívnych detí. Podľa autora je hypersenzitivita nadanie pre bohatý vnútorný svet.

Tento psychologicky fundovaný poradca pomáha hypersenzitívnym ľuďom konečne pochopiť, prečo sú „iní“. Rolf Sellin vo svojej knihe ukazuje, ako môžu ovplyvňovať vlastné vnímanie a lepšie sa mentálne chrániť. Hypersenzitivita sa tak opäť stane sama sebou, nadaním pre veľké vnútorné bohatstvo.
Väčšina hypersenzitívnych ľudí si veľmi želá, aby bol svet ľudskejší, a je preto ochotná niečo spraviť. A presne v tom je ich prínos pre spoločnosť. Práve oni sú tí, ktorí ako prví spozorujú, keď sa deje niečo nespravodlivé, keď niečo nie je v súlade s kostolným poriadkom. Ako prví spoznajú, čo nám chýba. Často sú prví, ktorí pocítia následky toho, keď ľudskosť pokrivkáva.

Prijímať viac podnetov ako iní − a to intenzívnejšie. Toto „heslo“ hypersenzitívnych ľudí sa týka aj tienistých stránok života, píše R.Sellin v knihe Hypersenzitívni ľudia medzi nami. Veľmi ľahko ich zaplaví všetko súženie sveta, núdza a nespravodlivosť, bolesti a utrpenie. Svojím súcitom takéto trápenie ešte viac množia, oslabujú samých seba a nakoniec aj tak nijako zasiahnuť nemôžu. A to ich zabolí ešte raz.

Dve cesty: Adrenalín nadol a oxytocín nahor
Kto mal počas dňa priveľa stresu, mal by večer adrenalín odbúrať. To nám umožní práca svalov a pohyb. Problém nastáva vtedy, keď sme priveľmi unavení na to, aby sme sa prinútili k behu, tréningu, cvičeniu, či k prechádzke. Tento neodbúraný adrenalín nás na druhý deň zaťaží o to viac a tým klesá naša odolnosť voči stresu.

Ľudia vystavení stresu a pociťujúci nepokoj sa tešia na oddychový večer, ktorý strávia utiahnutí a sami. Ak však ostanú osamote, nemôžu produkovať protipól adrenalínu, ktorý redukuje stres: oxytocín. Tento hormón, ktorý pri dojčení produkuje matka aj dieťa, vzniká pri nežnostiach a pri prežívaní blízkosti iných ľudí, ku ktorým cítime dôveru a ktorí nám poskytujú oporu.

Hypersenzitívny človek, ktorý je taký vystresovaný, že sa neprinúti k pohybu a športu, ktorý nemá záujem o kontakt s ľuďmi a najradšej ostáva sám, lebo chce mať svoj pokoj, sa k vytúženému oddychu dopracuje len ťažko. Môže sa stať, že sa takouto taktikou dokonca oslabuje.

Kto nenachádza energiu na to, aby sa venoval vlastným aktivitám, nachádza často útočisko v nereálnom svete televízie. Zdanlivý pohyb a zdanlivé sociálne kontakty prekričia reálne potreby bez toho, aby ich ukojili. Nedostatok a samota spôsobujú ďalší stres, aj keď túto jeho formu až tak nevnímame. Človek sa ním natrvalo systematicky oslabuje.

Po skončení práce meníme jeden stres za druhý.