Prístup k bývaniu na Slovensku je obmedzený, tvrdí OZ Proti prúdu

Bratislava 24. septembra (TASR) - Na Slovensku sa nenapĺňa právo na bývanie pre každého človeka a prístup najzraniteľnejších skupín k bývaniu je veľmi obmedzený. Pre TASR to povedala Nina Beňová z občianskeho združenia (OZ) Proti prúdu, ktoré na viacerých úrovniach vykonáva aktivity pre ukončovanie bezdomovectva. Realizuje viacero projektov a jeho hlavným nástrojom je predaj pouličného časopisu Nota bene.


Problém so zabezpečením adekvátneho bývania majú podľa Beňovej ľudia bez domova, ale aj zdravotne znevýhodnení, seniori, nízkopríjmové domácnosti, mnohodetné rodiny či mladí ľudia. „Ústava SR explicitne neurčuje právo na bývanie, i keď určuje povinnosť zabezpečenia iných práv, ktoré nie je možné bez bývania napĺňať,“ tvrdí Beňová. Tými sú napríklad právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na primerané hmotné zabezpečenie, právo na zdravie alebo priaznivé životné prostredie. „Zákon o sociálnom bývaní neurčuje zraniteľné skupiny ani podmienky pre udeľovanie bytov najzraniteľnejším. Hovorí iba to, že nárok na sociálny byt má každá domácnosť, ktorej príjmy nepresahujú trojnásobok životného minima a takých domácností je na Slovensku veľmi veľa,“ konštatuje Beňová. „Napríklad pri štvorčlennej domácnosti s dvomi deťmi je to mesačný príjem 1646 eur,“ dodáva.

Človek, ktorý razom príde o strechu nad hlavou, podľa nej nemá inú možnosť ako využiť sociálne služby, napríklad útulok, nocľaháreň či zariadenie núdzového bývania, alebo sa pokúsiť zohnať si ubytovanie na ubytovni. „Tie sú však preplnené a napríklad pre rodiny úplne nevhodné,“ tvrdí Beňová. Človek v takejto situácii podľa nej väčšinou vynakladá enormnú snahu na to, aby sa udržal v štandardnom bývaní u rodiny, kamarátov, známych alebo aspoň v ubytovni. „Keby na Slovensku existovali programy, ktoré by takýmto ľuďom sprostredkúvali štandardné cenovo dostupné nájomné bývanie, teda takzvané rapid re-housing programy, mnohí ľudia by si bývanie udržali a do bezdomovectva by vôbec neprepadli. Na udržanie ich bývania by bol potrebný minimálny alebo oveľa menší vklad sociálnych aj ostatných služieb oproti tomu, aký je potrebný, keď už riešime situáciu človeka, ktorý je bez domova dlhodobo,“ upozorňuje.

„Keď sú zraniteľné osoby ako ľudia bez domova alebo zdravotne znevýhodnení nútení doživotne zotrvávať v zariadeniach sociálnych služieb alebo keď sú nízkopríjmové domácnosti a rodiny nútené žiť v ubytovniach, vtedy nemôžeme hovoriť o napĺňaní práva na bývanie,“ zhrnula Beňová. So všetkými týmito situáciami sa však stretáva vo svojej praxi na Slovensku často.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR