Príspevok Nemecka do rozpočtu EÚ sa po brexite viac ako zdvojnásobí

Berlín 28. októbra (TASR) - Nemecko čelí prudkému nárastu svojich platieb do nasledujúceho rozpočtu Európskej únie (EÚ), a to vyše 100 % na 33 miliárd eur po odchode Británie z bloku. To zvyšuje odpor Berlína a skupiny štyroch ďalších bohatých krajín voči prvým návrhom výdavkových plánov Únie po brexite. Informovali o tom londýnske noviny Financial Times (FT).


Odhady nemeckej vlády, do ktorých sa FT podarilo nazrieť, ukazujú, že čisté príspevky Nemecka do rozpočtu EÚ prudko stúpnu z 15 miliárd eur v roku 2020 na 33 miliárd eur v roku 2027, posledný rok budúceho dlhodobého rozpočtu Únie. Holandsko by čelilo nárastu svojho príspevku o zhruba 50 %, z takmer 5 miliárd eur na 7,5 miliardy eur v rovnakom období.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová minulý týždeň informovala vedúcich predstaviteľov EÚ na samite v Bruseli, že podľa plánov Európskej komisie by Nemecko malo tesne predbehnúť Holandsko a stať sa najväčším prispievateľom do rozpočtu po prepočte svojho príspevku na osobu. V hrubom vyjadrení už Nemecko je najväčším prispievateľom, keďže je najväčším hospodárstvom bloku.

Odhady vychádzajú z návrhu Komisie zvýšiť objem dlhodobého rozpočtu na 1,11 % hrubého národného dôchodku (HND) Únie s cieľom zaplniť dieru vo financiách po odchode Spojeného kráľovstva, a zvýšiť finančnú silu Európy v oblasti výdavkov na boj s klimatickými zmenami a kontrolu hraníc. Budúci rozpočet pokrýva roky 2021 až 2027.

„V dôsledku brexitu a návrhu Komisie na zrušenie doterajšej zľavy pre Nemecko sa finančné bremeno krajiny v porovnaní s ostatnými členskými štátmi neprimerane zvýši,“ uviedlo nemecké ministerstvo financií.

Návrh plánov Bruselu od ich zverejnenia v máji tohto roka sprevádzajú konflikty. Päť čistých prispievateľov: Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko a Švédsko, žiadajú, aby dlhodobý rozpočet nepresiahol 1 % HND, a chcú si aj po brexite udržať svoje zľavy.

A ďalšie výpočty ešte viac povzbudia vlády tejto tzv. „šporovlivej päťky“, aby bojovali za svoje ciele, keďže rokovania vstúpia na budúci rok do rozhodujúceho štádia. „Keď budeme plánovať naše národné rozpočty, budeme musieť vziať miliardy zo zdravotnej starostlivosti a iných výdavkov. Nie je možné, aby to naše parlamenty schválili,“ varoval jeden vysoký diplomat EÚ.

Komisia uviedla, že ešte nevypočítala nárast čistých príspevkov členských krajín. Namiesto toho Brusel vrátil úder pätici týchto štátov, ktoré majú aj tzv. rabaty, teda zľavy. Mina Andreevová, hovorkyňa Komisie, uviedla, že príjemcovia zliav „platia do rozpočtu EÚ nižší podiel zo svojich príjmov než ostatné členské štáty, napriek tomu, že z hľadiska relatívnej prosperity patria medzi tzv. top osem štátov EÚ“.

Výpočty Bruselu ukazujú, že bez rabatov by päť vlád odviedlo v rokov 2021 - 2027 do rozpočtu EÚ v priemere 0,91 % HND v porovnaní s 0,9 % HND, ktoré odvedie zvyšných 22 krajín.

„Podľa nášho návrhu každý prispeje rovnakým dielom svojho HND,“ uviedla Andreevová.

Výpočty ukazujú, že Francúzsko, ďalší čistý platiteľ, by čelilo menej dramatickému zvýšeniu svojich príspevkov, ktoré by mali stúpnuť z približne 7,5 miliardy eur v roku 2020 na niečo vyše 10 miliárd eur na konci obdobia v roku 2027.

Francúzsko patrí medzi krajiny, ktoré stoja za zákonom o tzv. „korekčných mechanizmoch“. Tie ako prvá presadila bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová s cieľom obmedziť dotácie Británie na poľnohospodárstvo v EÚ pred 35 rokmi.

Merkelová minulý týždeň vyhlásila, že Berlín neakceptuje žiadnu dohodu o rozpočte, ak nebude zahŕňať rabat. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na samite minulý týždeň varoval, že rozpočet na úrovni 1 % HND nedokáže naplniť ambíciu EÚ vystupovať ako „geopolitická“ mocnosť.

Výpočty tiež ukazujú, že Poľsko, ktoré patrí medzi najväčších čistých príjemcov, získa ďalšie miliardy z fondov EÚ. Jeho príjmy stúpnu zo sumy tesne pod 10 miliardami eur na 12 miliárd eur v roku 2027.

Prehlbujúce sa rozdiely v názoroch signalizujú, že predstavitelia EÚ sa musia pripraviť na zložité rokovania na budúci rok.

Po roku stagnácie rozhovorov sú postoje členských štátov polarizované viac ako kedykoľvek predtým. Španielsko a Portugalsko požadujú napríklad rozpočet v rozmedzí 1,14 % až 1,16 % HND, zatiaľ čo Európsky parlament chce 1,3 % HND.

A to sa ešte nezačali najcitlivejšie rokovania o objeme kohéznych platieb pre východnú Európu alebo o poľnohospodárskych dotáciách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR