|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. februára 2013
Príspevky štátu pre seniorov a ZŤP sú neadresné a nepomáhajú
Príspevky od štátu pre seniorov a zdravotne ťažko postihnutých ľudí nie sú jednotné a nie sú ani adresné. Tvrdí to Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a ...
Zdieľať
BRATISLAVA 25. februára (WEBNOVINY) - Príspevky od štátu pre seniorov a zdravotne ťažko postihnutých ľudí nie sú jednotné a nie sú ani adresné. Tvrdí to Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA).
Ľudia závislí na pomoci inej osoby by preto mali mať silnejšie slovo pri zaisťovaní svojich potrieb, tak, aby si mohli zvoliť pre seba najlepší spôsob pomoci. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Halás vyhlásil, takúto rozhodovaciu schopnosť by ľuďom umožnil príspevok na starostlivosť, s ktorým by nakladali podľa vlastného uváženia.
Príjmy seniorov a ZŤP nie sú dostatočne vysoké na to, aby si zaplatili pobyt v zariadeniach poskytujúcich sociálne služby. Na Slovensku žije 10-tisíc čakateľov na sociálnu službu. IVRA sa už takmer dva roky snaží presadiť model štátnej dávky pre prijímateľa a vysvetľuje, že napríklad v Českej republike táto dávka pomohla 70 percentám celkového počtu prijímateľov, ktorých je 270-tisíc, aby si zabezpečili starostlivosť v domácom prostredí.
Počet ľudí v českých zariadeniach naďalej klesá, vysvetľuje Halás. Štát a samosprávy sa zatiaľ podľa IVRA chcú zbaviť zodpovednosti za miestnu a finančnú dostupnosť sociálnych služieb. Záujmové skupiny sa podľa IVRA snažia v systéme sociálnych služieb presadiť konkurenciu verejných a neverejných poskytovateľov, čoho dôsledkom je, že sa nenapĺňajú primárne ciele poskytovania sociálnych služieb.
Cieľmi by mali byť slobodný výber, humanizácia, kvalita a dostupnosť pre prijímateľov, a to v zmysle prijatých medzinárodných záväzkov. Ako Halás ďalej tvrdí, Slovensko sa snaží hľadať optimálne podmienky iba pre poskytovateľov, o práva a potreby ľudí odkázaných na pomoc sa nikto nezaujíma. Inštitút pripomína, že Slovensko ako jedna z mála krajín EÚ nemá prijaté štandardy kvality v sociálnych službách.
Spúšťačom priamej dávky pre prijímateľov by mohol byť Národný projekt opatrovateľskej služby, myslí si Halás. S jeho prípravou začala už vláda Ivety Radičovej, súčasná vláda v ňom pokračuje. IVRA vypočítala, že model z pripravovaného projektu môže priniesť na trh až 30-tisíc nových pracovných miest vo všetkých regiónoch Slovenska. Nesúhlasí však s rozdelením peňazí z celkového rozpočtu projektu.
Zo 42 mil. eur má ísť podľa údajov IVRA 25 až 35 percent na administráciu. Tieto peniaze by podľa Halása mohli ísť priamo prijímateľom sociálnych služieb. IVRA zvažuje podanie na Európsku komisiu za to, že Slovensko nerešpektuje medzinárodné dohovory a neefektívne využíva peniaze EÚ v rámci tohto projektu.
Agentúra SITA sa so žiadosťou o stanovisko obráti aj na MPSVaR.
Ľudia závislí na pomoci inej osoby by preto mali mať silnejšie slovo pri zaisťovaní svojich potrieb, tak, aby si mohli zvoliť pre seba najlepší spôsob pomoci. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Halás vyhlásil, takúto rozhodovaciu schopnosť by ľuďom umožnil príspevok na starostlivosť, s ktorým by nakladali podľa vlastného uváženia.
Príjmy seniorov a ZŤP nie sú dostatočne vysoké na to, aby si zaplatili pobyt v zariadeniach poskytujúcich sociálne služby. Na Slovensku žije 10-tisíc čakateľov na sociálnu službu. IVRA sa už takmer dva roky snaží presadiť model štátnej dávky pre prijímateľa a vysvetľuje, že napríklad v Českej republike táto dávka pomohla 70 percentám celkového počtu prijímateľov, ktorých je 270-tisíc, aby si zabezpečili starostlivosť v domácom prostredí.
Počet ľudí v českých zariadeniach naďalej klesá, vysvetľuje Halás. Štát a samosprávy sa zatiaľ podľa IVRA chcú zbaviť zodpovednosti za miestnu a finančnú dostupnosť sociálnych služieb. Záujmové skupiny sa podľa IVRA snažia v systéme sociálnych služieb presadiť konkurenciu verejných a neverejných poskytovateľov, čoho dôsledkom je, že sa nenapĺňajú primárne ciele poskytovania sociálnych služieb.
Cieľmi by mali byť slobodný výber, humanizácia, kvalita a dostupnosť pre prijímateľov, a to v zmysle prijatých medzinárodných záväzkov. Ako Halás ďalej tvrdí, Slovensko sa snaží hľadať optimálne podmienky iba pre poskytovateľov, o práva a potreby ľudí odkázaných na pomoc sa nikto nezaujíma. Inštitút pripomína, že Slovensko ako jedna z mála krajín EÚ nemá prijaté štandardy kvality v sociálnych službách.
Spúšťačom priamej dávky pre prijímateľov by mohol byť Národný projekt opatrovateľskej služby, myslí si Halás. S jeho prípravou začala už vláda Ivety Radičovej, súčasná vláda v ňom pokračuje. IVRA vypočítala, že model z pripravovaného projektu môže priniesť na trh až 30-tisíc nových pracovných miest vo všetkých regiónoch Slovenska. Nesúhlasí však s rozdelením peňazí z celkového rozpočtu projektu.
Zo 42 mil. eur má ísť podľa údajov IVRA 25 až 35 percent na administráciu. Tieto peniaze by podľa Halása mohli ísť priamo prijímateľom sociálnych služieb. IVRA zvažuje podanie na Európsku komisiu za to, že Slovensko nerešpektuje medzinárodné dohovory a neefektívne využíva peniaze EÚ v rámci tohto projektu.
Agentúra SITA sa so žiadosťou o stanovisko obráti aj na MPSVaR.