Pripomíname si Deň narodenia Ľudovíta Štúra, kodifikátora slovenčiny

Bratislava 29. októbra (TASR) - Deň narodenia slovenského politika, spisovateľa, učiteľa, novinára, kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa Ľudovíta Štúra - 29. október - si Slovenská republika (SR) pripomína od roku 1996 ako pamätný deň. V roku 2014 to je 199. výročie Štúrovho narodenia. Vláda Slovenskej republiky vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra.


Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady (NR) SR, ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia poprednej osobnosti slovenského národa pripadá na 28. októbra. Časť zdrojov dodáva, že 29. októbra bol Ľudovít Štúr pokrstený.

Rodiskom Ľudovíta Štúra sa v roku 1815 stal Uhrovec. V tom dome o desaťročia neskôr prišiel na svet ďalší veľký slovenský rodák Alexander Dubček. Spájala ich pevnosť pri obhajobe svojich duchovných zásad a napokon aj nepriazeň osudu, obaja zomreli tragicky.

Nepresnosť s dátumom narodenia

Na problematiku nepresnosti pri písaní dátumu narodenia Ľ. Štúra upozornil v odbornom článku aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík. V časopise Knižnica v čísle 11-12 v roku 2010 konštatoval, že o probléme presného dátumu narodenia Ľ. Štúra sa diskutovalo aj na vedeckom seminári, ktorý sa konal pri príležitosti 195. výročia Štúrovho narodenia v Múzeu Ľ. Štúra v Modre v dňoch 28.-29. októbra 2010.

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy Štúrovho narodenia: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci. Augustín Maťovčík priniesol citáciu najlepšieho znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha, ktorý v tej súvislosti napísal, že nejednotnosť v dátume narodenia Ľ. Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste - 29. 10. - pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise. Ľudovít Štúr sa však podľa rodinnej tradície narodil o deň skôr, teda 28.10.1815 a tento dátum potom vo svojich osobných spisoch dôsledne uvádzal, napísal Maťovčík. Citoval zápis z evanjelickej Zay-Uhrovskej matriky. Literárny historik ďalej upozornil aj na iné doklady o narodení Štúra, napríklad, že na pôvodnom náhrobníku na cintoríne v Modre je dokonca dátum 22. okt. 1815. Dátum Štúrovho narodenia 29.10.1815 uvádza vo svojej monografickej tvorbe niekoľko autorov.

V závere svojho článku Augustín Maťovčík konštatoval, že pred bádateľmi sa otvára úloha ďalšieho detailného skúmania a štúdia najmä archívnych materiálov (osobných dokladov), na základe ktorých sa bude môcť definitívne ustáliť dátum narodenia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských národných dejín. Ľudovít Štúr si to iste zaslúži, dodal Maťovčík.

Vedúci úradu Ministerstva kultúry SR (MK SR) v roku 1996 Jozef Králik v súvislosti s návrhom MK SR v tom roku o doplnení Zákona NR SR 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uviedol, že v osobe Ľ. Štúra ide o významného slovenského národovca, buditeľa, kodifikátora spisovnej slovenčiny, filozofa, historika a spisovateľa. Preto MK SR navrhlo ustanoviť 29. október za pamätný deň - Deň narodenia Ľudovíta Štúra. Slovenský národ si bude pripomínať jeho narodenie, ale aj jeho významné životné dielo. Nejde o samoúčelné zaradenie tohto pamätného dňa, v podstate má mať národno-emancipačný a národno-reprezentatívny charakter, podčiarkol v roku 1996 Jozef Králik.

Vyrastal v učiteľskej rodine

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine. Pre svoju budúcu dráhu nadobudol vzdelanie v Bratislave i nemeckom univerzitnom meste Halle. Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci Spoločnosti česko-slovenskej, získal si postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou.

Rozsiahle dielo

Z rozsiahleho diela Štúra sa pamätnou stala prvá gramatika spisovnej slovenčiny, ktorej základom sa stalo stredoslovenské nárečie. Zaslúžil sa o zrod Slovenských národných novín, ktoré v rokoch 1845-1848 aj redigoval.

Významná bola aj jeho aktivita ako poslanca Uhorského snemu za mesto Zvolen. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848-1849 žil až do smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel. Tam vydal básnické dielo Spevy a piesne a diela O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a svoju polemickú víziu Slovanstvo a svet budúcnosti.

Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR