Pripomíname si 102. výročie tragickej smrti M. R. Štefánika

Tagy: Milan Rastislav Štefánik

Za necelých 39 rokov stihol Milan Rastislav Štefánik prežiť niekoľko plnohodnotných životov. Stal sa významným astronómom, cestovateľom, vojenským pilotom, francúzskym generálom, ale predovšetkým spoluzakladateľom prvého československého štátu. Svoje etické a mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov, "veriť – milovať – pracovať".

Život tejto výnimočnej osobnosti slovenských a československých novodobých dejín ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristávaní na rodnom Slovensku, neďaleko Bratislavy. Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z októbra 1993 je 4. máj - výročie úmrtia M. R. Štefánika - pamätným dňom Slovenskej republiky.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí evanjelického farára Pavla Štefánika. Rodičovská výchova a prostredie, v ktorom žil i vyrastal, mu vštepili pevné citové základy slovenského národného povedomia.

Na archívnej snímke busta generála Milana Rastislava Štefánika z pálenej hliny od sochára Josefa Pospíšila.

Foto: TASR - František Iván

Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spoločensky angažoval. Na vysokoškolské štúdiá zamieril do Prahy, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.

Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 v starobylej aule Karolína odišiel do Paríža, kde začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon pod vedením známeho francúzskeho astronóma a fyzika, profesora Julesa Janssena. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Počas tohto obdobia vystúpil trikrát na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Francúzskym občanom sa stal Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
 

Na archívnej snímke mŕtvy Milan Rastislav Štefánik po leteckej katastrofe 4. mája 1919, ku ktorej došlo pri Ivánke pri Dunaji.

Foto: TASR/reprodukcia

Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte.

Počas vojny úzko spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného československého štátu. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.
 

Na archívnej snímke je evanjelická fara - sídlo Múzea M.R.Štefánika v obci Košariská (okres Myjava). Obec je známa najmä vďaka tomuto slávnemu rodákovi.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný Česko-Slovenský štát vznikol 28. októbra 1918.

Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919, keď sa z talianskeho mesta Udine vracal do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. Ani jeden z členov posádky pád lietadla neprežil. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

Múzeum M. R. Štefánika v jeho rodnej obci Košariská otvorí opäť svoje brány 4. mája 2021, teda symbolicky pri príležitosti 102. výročia úmrtia tejto významnej osobnosti slovenských novodobých dejín.

Tagy: Milan Rastislav Štefánik