|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
17. augusta 2012
Prioritou pre diaľnice zostáva využitie eurofondov
Ministerstvo dopravy považuje za absolútnu prioritu vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest naďalej vyčerpanie všetkých peňazí z Operačného programu Doprava. Eurofondy sú totiž v ...
Zdieľať
BRATISLAVA 17. augusta (WEBNOVINY) - Ministerstvo dopravy považuje za absolútnu prioritu vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest naďalej vyčerpanie všetkých peňazí z Operačného programu Doprava.
Eurofondy sú totiž v súčasnosti najvýhodnejšou formou financovania infraštruktúrnych projektov.
PPP projekty sú podľa rezortu vhodnou alternatívou všade tam, kde nemožno použiť financovanie z eurofondov.
"Horúcim kandidátom na PPP financovanie je obchvat Bratislavy D4 a na ňu nadväzujúce úseky R7, ktoré ležia v Bratislavskom kraji. Dnes totiž nie je možné financovať tieto projekty ležiace pri hlavnom meste z eurofondov. So žiadnym iným diaľničným projektom financovaným cez PPP sa v tejto chvíli nepočíta," informoval agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Diaľnice závisia od financií
Premiér Robert Fico (Smer-SD) nedávno kritizoval nízke ponukové ceny uchádzačov v diaľničných tendroch, ktoré začali ešte v čase bývalého ministra dopravy Jána Figeľa (KDH).
Podľa Fica diaľnice treba stavať v závislosti od finančných možností aj cez PPP projekty, tie sú však pre štát z hľadiska následného splácania nákladov počas trvania koncesie drahšie.
V doterajších tendroch na výstavbu diaľničných úsekov boli ponuky stavebných spoločností a združení výrazne nižšie oproti odhadovaným nákladom.
Zmenilo sa to v tendri na výstavbu vyše 12-kilometrového úseku D3 Svrčinovec - Skalité, kde sa rozdiely medzi navrhnutými a predpokladanou cenou podstatne znížili.
Uchádzačov je menej
Ponuky sa už začali približovať pôvodne očakávaným nákladom. Znižuje sa tiež počet uchádzačov či združení, v spomínanom tendri sú iba štyria.
Najlacnejšie chce diaľnicu na Kysuciach postaviť združenie firiem Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav, a to za 329,88 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Je to okolo 90 % z pôvodnej predpokladanej ceny 365,61 mil. eur. Ponuky ďalších troch uchádzačov sa pohybujú na úrovni 91,6 % až 96 % z odhadovanej sumy.
"Zníženie rozdielu medzi odhadovanými cenami a ponukami uchádzačov sme zatiaľ nezaznamenali okrem tejto jednej súťaže, ktorej sa naša spoločnosť nezúčastnila," zareagovala pre agentúru SITA generálna riaditeľka spoločnosti Skanska SK a.s. Magdaléna Dobišová.
Ponuka štátu je vyššia
V ostatných diaľničných súťažiach, kde boli ponuky stavbárov ešte hlboko pod predpokladmi štátnej expertízy, sa Skanska zúčastňovala.
Spoločnosť sa v tendri na diaľnicu Svrčinovec - Skalité nezúčastnila, rezervuje si svoje kapacity na stavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové.
Skanska a Strabag chcú diaľnicu v dĺžke 13,4-kilometra postaviť najlacnejšie, a to za 328,3 mil. eur, čo je 37,7 % z predpokladanej ceny 896,53 mil. eur bez DPH.
Ponuky ďalších štyroch skupín sú v rozmedzí 42,7 % až 52,9 % oproti odhadu expertízy. Ponuky ešte vyhodnocuje Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Príliš veľký rozdiel odhadovanej a reálne vysúťaženej ceny môže mať podľa rezortu dopravy dva dôvody. Buď bola chybná štátna expertíza, ktorá robila odhady, alebo boli ponúknuté ceny súťažiacich umelo stlačené nadol pod trhové hodnoty.
Verejná súťaž
"Prečo, je skôr otázka na samotných stavebníkov a bývalé vedenie ministerstva. Buď budú postavené diaľnice nekvalitné, alebo je takéto konanie len zásterkou, ako má súťaž vyhrať vybraný spriaznený uchádzač. Umelo nízke ceny, ktoré sa potom budú kompenzovať veľkorysými dodatkami, určite nie sú transparentnou cestou, ako stavať diaľnice," uviedol Kóňa.
Obstarávanie infraštruktúrnych projektov podľa neho prechádza verejnou súťažou, ktorá generuje ceny na základe trhových princípov, nie na základe politického zloženia parlamentu.
Odpovedal tak na otázku, či zmeny v ponukách môžu súvisieť s výmenou vlády a vedenia rezortu. KDH sa nazdáva, že sa naplno preukazuje vláda Smeru ako vláda kartelu finančných skupín.
"My sme v prvom rade pozerali na transparentnosť a peniaze našich občanov, ktorí to platia cez štátny rozpočet, preto ceny boli nižšie, počet uchádzačov vyšší, a to pri zachovaní najväčších štandardov kvality. Vláda Smeru spochybňovaním týchto pravidiel vytvorila prostredie, ktoré prináša istoty len pre ich mecenášov," vyjadril sa pre agentúru SITA predseda KDH Ján Figeľ.
Riziko je veľké, tvrdí Figeľ
Štátna expertíza podľa lídra kresťanských demokratov zahŕňa maximálne riziká. Tvrdí, že ak sa firmy pohybujú na tejto cenovej úrovni a štát dostane iba štyri ponuky, tak je veľké riziko, že finančne skupiny už rozhodli, komu vláda istôt Smeru zákazku pridelí. Uviedol to o ponukách na diaľnicu Svrčinovec - Skalité.
"Chceme veriť, že nezáujem ďalších konzorcií o tender neznamená tichú dohodu o podelení si zákaziek a rovnako tichú dohodu s terajšou vládou. Istoty, zdá sa, prichádzajú pre mecenášov, ale nie pre občanov," uviedol Figeľ.
Dodal, že to potvrdzuje aj spôsob, akým vláda obsadila post na čele Úradu pre verejné obstarávanie, čo podľa neho vyvolalo viac otáznikov a ukázalo, že Smer si pre tendroch neželá dôslednú kontrolu.
Eurofondy sú totiž v súčasnosti najvýhodnejšou formou financovania infraštruktúrnych projektov.
PPP projekty sú podľa rezortu vhodnou alternatívou všade tam, kde nemožno použiť financovanie z eurofondov.
"Horúcim kandidátom na PPP financovanie je obchvat Bratislavy D4 a na ňu nadväzujúce úseky R7, ktoré ležia v Bratislavskom kraji. Dnes totiž nie je možné financovať tieto projekty ležiace pri hlavnom meste z eurofondov. So žiadnym iným diaľničným projektom financovaným cez PPP sa v tejto chvíli nepočíta," informoval agentúru SITA hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Diaľnice závisia od financií
Premiér Robert Fico (Smer-SD) nedávno kritizoval nízke ponukové ceny uchádzačov v diaľničných tendroch, ktoré začali ešte v čase bývalého ministra dopravy Jána Figeľa (KDH).
Podľa Fica diaľnice treba stavať v závislosti od finančných možností aj cez PPP projekty, tie sú však pre štát z hľadiska následného splácania nákladov počas trvania koncesie drahšie.
V doterajších tendroch na výstavbu diaľničných úsekov boli ponuky stavebných spoločností a združení výrazne nižšie oproti odhadovaným nákladom.
Zmenilo sa to v tendri na výstavbu vyše 12-kilometrového úseku D3 Svrčinovec - Skalité, kde sa rozdiely medzi navrhnutými a predpokladanou cenou podstatne znížili.
Uchádzačov je menej
Ponuky sa už začali približovať pôvodne očakávaným nákladom. Znižuje sa tiež počet uchádzačov či združení, v spomínanom tendri sú iba štyria.
Najlacnejšie chce diaľnicu na Kysuciach postaviť združenie firiem Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav, a to za 329,88 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Je to okolo 90 % z pôvodnej predpokladanej ceny 365,61 mil. eur. Ponuky ďalších troch uchádzačov sa pohybujú na úrovni 91,6 % až 96 % z odhadovanej sumy.
"Zníženie rozdielu medzi odhadovanými cenami a ponukami uchádzačov sme zatiaľ nezaznamenali okrem tejto jednej súťaže, ktorej sa naša spoločnosť nezúčastnila," zareagovala pre agentúru SITA generálna riaditeľka spoločnosti Skanska SK a.s. Magdaléna Dobišová.
Ponuka štátu je vyššia
V ostatných diaľničných súťažiach, kde boli ponuky stavbárov ešte hlboko pod predpokladmi štátnej expertízy, sa Skanska zúčastňovala.
Spoločnosť sa v tendri na diaľnicu Svrčinovec - Skalité nezúčastnila, rezervuje si svoje kapacity na stavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové.
Skanska a Strabag chcú diaľnicu v dĺžke 13,4-kilometra postaviť najlacnejšie, a to za 328,3 mil. eur, čo je 37,7 % z predpokladanej ceny 896,53 mil. eur bez DPH.
Ponuky ďalších štyroch skupín sú v rozmedzí 42,7 % až 52,9 % oproti odhadu expertízy. Ponuky ešte vyhodnocuje Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Príliš veľký rozdiel odhadovanej a reálne vysúťaženej ceny môže mať podľa rezortu dopravy dva dôvody. Buď bola chybná štátna expertíza, ktorá robila odhady, alebo boli ponúknuté ceny súťažiacich umelo stlačené nadol pod trhové hodnoty.
Verejná súťaž
"Prečo, je skôr otázka na samotných stavebníkov a bývalé vedenie ministerstva. Buď budú postavené diaľnice nekvalitné, alebo je takéto konanie len zásterkou, ako má súťaž vyhrať vybraný spriaznený uchádzač. Umelo nízke ceny, ktoré sa potom budú kompenzovať veľkorysými dodatkami, určite nie sú transparentnou cestou, ako stavať diaľnice," uviedol Kóňa.
Obstarávanie infraštruktúrnych projektov podľa neho prechádza verejnou súťažou, ktorá generuje ceny na základe trhových princípov, nie na základe politického zloženia parlamentu.
Odpovedal tak na otázku, či zmeny v ponukách môžu súvisieť s výmenou vlády a vedenia rezortu. KDH sa nazdáva, že sa naplno preukazuje vláda Smeru ako vláda kartelu finančných skupín.
"My sme v prvom rade pozerali na transparentnosť a peniaze našich občanov, ktorí to platia cez štátny rozpočet, preto ceny boli nižšie, počet uchádzačov vyšší, a to pri zachovaní najväčších štandardov kvality. Vláda Smeru spochybňovaním týchto pravidiel vytvorila prostredie, ktoré prináša istoty len pre ich mecenášov," vyjadril sa pre agentúru SITA predseda KDH Ján Figeľ.
Riziko je veľké, tvrdí Figeľ
Štátna expertíza podľa lídra kresťanských demokratov zahŕňa maximálne riziká. Tvrdí, že ak sa firmy pohybujú na tejto cenovej úrovni a štát dostane iba štyri ponuky, tak je veľké riziko, že finančne skupiny už rozhodli, komu vláda istôt Smeru zákazku pridelí. Uviedol to o ponukách na diaľnicu Svrčinovec - Skalité.
"Chceme veriť, že nezáujem ďalších konzorcií o tender neznamená tichú dohodu o podelení si zákaziek a rovnako tichú dohodu s terajšou vládou. Istoty, zdá sa, prichádzajú pre mecenášov, ale nie pre občanov," uviedol Figeľ.
Dodal, že to potvrdzuje aj spôsob, akým vláda obsadila post na čele Úradu pre verejné obstarávanie, čo podľa neho vyvolalo viac otáznikov a ukázalo, že Smer si pre tendroch neželá dôslednú kontrolu.