Princípy rozvojovej pomoci sa majú zmeniť

BRATISLAVA 16. septembra (WEBNOVINY) - Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) uvažuje, že zmení podmienky prideľovania grantov rozvojovej pomoci, aby mohlo v budúcnosti podporiť úspešný projekt opakovane. V novej stratégii rozvojovej pomoci do roku 2013 by chcelo tiež postupne znižovať pomoc Srbsku a prehodnotiť smerovanie peňazí do Afriky. To, že zabehnutý projekt, ako napríklad vyučovanie detí v buši na juhu Sudánu, nemohol žiadať o ďalší grant a musel sa skončiť, kritizovali mimovládne organizácie. Problém to bol najmä pri projektoch, kde prijímacia krajina nemohla zabezpečiť pokračovanie, ako v prípade Sudánu, kde je nedostatok učiteľov. "Uvažujeme aj o takejto zmene. My taký návrh dávame," povedala pre SITA o pripravovanej stratégii štátna tajomníčka MZV SR Oľga Algayerová. MZV prehodnotí štáty, kam rozvojová pomoc smeruje prednostne, tzv. programové krajiny. Posilniť chce pomoc Afrike, predovšetkým Keni a postupne znížiť rozvojovú pomoc Srbsku, ktoré sa približuje Európskej únii. "Navrhujeme v tejto stratégii povýšiť Keňu na programovú krajinu. Chceme znížiť pomoc pre Srbsko, ale nenavyšujeme Afriku ako takú," uviedla. Dnes smeruje rozvojová pomoc do troch afrických krajín - Kene, Sudánu a Mozambiku. Ten navrhuje MZV nahradiť Etiópiou, pretože tam SR otvára zastupiteľský úrad v Addis Abebe. "Toto je zámer," dodala Algayerová s tým, že konečná podoba, akú schváli vláda, môže byť iná. Návrh stratégie je pripravený na pripomienkovanie aj mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na rozvojovej pomoci podieľajú. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš v máji po tom, ako MVO žiadali zmenu prideľovania grantov rozvojovej pomoci a podporu Afriky v súlade s miléniovými cieľmi OSN na znižovanie chudoby vo svete, zmeny odmietol. "Keď budeme mať viac prostriedkov, tak pôjde viac aj na subsaharskú Afriku," povedal koncom mája pre agentúru SITA. K opätovnej podpore fungujúceho projektu, ako sú učitelia v sudánskom buši, bol skeptický. "My predsa nemôžeme venovať peniaze iba na určité projekty, ktoré sa trebárs aj osvedčili a tým pádom, vzhľadom na objem prostriedkov, ktorý tu je, zanedbať všetky ostatné oblasti," povedal. Kubiš ale zároveň deklaroval záujem dávať na rozvojovú pomoc viac peňazí. V rozpočte na budúci rok chcel dvoj až trojnásobné zvýšenie rozpočtu pre dvojstrannú rozvojovú pomoc, ktorá je tento rok necelých 166 miliónov korún. "V každom prípade mám záujem, aby sme dostali viac financií, pretože tento nástroj je veľmi účinný a my ho chceme využívať na presadzovanie a podporu našich záujmov v krajinách nášho prioritného záujmu, a to sú rôzne - to môže byť oblasť Balkánu, oblasť východnej Európy, ale napríklad Afganistan, kde budem chcieť, aby sme podstatne viac prispievali aj rozvojovou pomocou, nakoľko tam chceme byť podstatne viac prítomní aj pokiaľ ide o našu vojenskú pomoc." SR by podľa neho mala na rozvoj iných krajín prispievať viac. "Dnes sme v situácii, keď by sme mali dávať viac na oficiálnu rozvojovú pomoc a ja budem podstatne väčšie prostriedky vyžadovať v štátnom rozpočte na budúci rok." Záväzky, ktoré máme ako člen EÚ, OECD a OSN napriek tomu zrejme nenaplníme. Najneskôr o dva roky sme sľúbili dávať na rozvojovú pomoc 0,17 percenta HDP, o päť rokov neskôr by to malo byť 0,33 percenta HDP. "Áno, zaviazali sme sa k mnohým ďalším veciam," komentoval nesplnenie limitu Kubiš. Mimovládne organizácie, ktoré robia projekty rozvojovej pomoci v praxi, vítajú pripravovanú zmenu pravidiel pre prideľovanie grantov aj zaradenie Kene medzi tzv. programové krajiny. Platforma Mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá ich združuje, považuje zmenu za nevyhnutnú. "Platforma už dávnejšie upozorňuje, že niektoré podmienky na prideľovanie grantov nie sú v záujme účinnej rozvojovej pomoci a brzdia zmysluplné pokračovanie úspešne rozbehnutých projektov," uviedol pre SITA jej predseda Marián Čaučík z Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko. Negatívne skúsenosti s tým má napríklad IVO Slovensko pri projekte v Afganistane, Magna Deti v núdzi pri projekte v Kambodži, eRko vo vzdelávacom projekte v Sudáne zo zdrojov Slovakaid vzhľadom na prístup Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu už ani nežiadalo, dodal Čaučík. Ak má byť znižovanie chudoby vo svete skutočne jedným z cieľov rozvojovej pomoci, je nevyhnutné a logické, aby sa vláda viac zamerala na menej rozvinuté krajiny. "Zaradenie Kene medzi programové krajiny považujeme za správny krok aj vzhľadom na to, že v Keni pôsobí už niekoľko rokov viacero slovenských mimovládnych organizácií, ktoré majú s prácou v tejto krajine svoje skúsenosti a dlhodobo spolupracujú s miestnymi partnermi," povedal Čaučík. Allan Bussard z Integry uvítal aj uvažované zaradenie Etiópie medzi krajiny, kam bude smerovať rozvojová pomoc zo Slovenska. Integra tam rozbieha dva projekty na podporu farmárov. Platforma MVRO zároveň upozornila, že účinnejšie pomáhať tretiemu svetu možno len vtedy, ak štát vyčlení viac peňazí. "Nesúhlasíme s doterajšími tvrdeniami predstaviteľov vlády, že Slovensko poskytuje rozvojovú pomoc v rámci svojich možností. V čase prípravy štátneho rozpočtu a vysokého hospodárskeho rastu opäť pripomíname, že objem peňazí, ktoré Slovensko vlani poskytlo na dvojstrannú rozvojovú pomoc, bol len o niečo vyšší ako cena najdrahšieho bytu v Bratislave," dodal Čaučík. Na rozvojovú pomoc bolo vlani vyčlenených vyše 1,6 miliardy korún (53 110 270,2 €), z nich len 168 miliónov (5 576 578,37 €) na tzv. dvojstrannú pomoc, teda priamo do projektov v rozvojových krajinách. Najdrahší byt v hlavnom meste stál viac ako 100 mil. Sk (3 319 391,89 €). "V každom prípade by malo rozhodnutie vlády o teritoriálnych prioritách oficiálnej rozvojovej pomoci vychádzať z jasne stanovených kritérií, ktoré budú zamerané na skutočný udržateľný rozvoj menej rozvinutých krajín i podporu stability a bezpečnosti vo svete, a nie na presadzovanie vlastných hospodárskych záujmov, či podporu krajanov v zahraničí," konštatoval pre SITA v mene Platformy MVRO. (SITA, jj;pe),200809150167 SITA