Primátor Nesrovnal sa stotožnil s deľbou výnosu z miestneho poplatku

Bratislava 7. novembra (TASR) – Primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal sa stotožnil s tým, že bratislavské mestské časti dostanú väčšinu z príjmu z vybratého miestneho poplatku za rozvoj. Na októbrovom mestskom zastupiteľstve schválili poslanci dodatok k štatútu hlavného mesta, v ktorom určili, že výnos z tohto poplatku by sa mal deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32 a vyberať ho majú mestské časti. Hoci Nesrovnal takúto deľbu dlhodobo odmietal, nakoniec s ňou súhlasí. "Primátor toto prijaté uznesenie podpíše," uviedla pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.

Nesrovnal na októbrovom zastupiteľstve médiám povedal, že si dá spracovať analýzu, na základe ktorej sa rozhodne, či toto uznesenie podpíše. "Ten dodatok, ktorý mestské zastupiteľstvo prijalo, iba prehĺbi nerovnováhu medzi jednotlivými mestskými časťami. Doplatia na to obyvatelia tých mestských častí, kde sa stavia málo, alebo vôbec," skonštatoval v októbri primátor. Neproporčne viac, naopak, podľa neho získajú tie mestské časti, kde sa stavajú veľké stavebné celky, haly či továrne.

Prečo sa rozhodol nakoniec uznesenie podpísať hovorkyňa mesta nespresnila. Nesrovnal presadzoval delenie výnosu z miestneho poplatku za rozvoj medzi mesto a mestské časti v pomere 50:50 a správcom poplatku by podľa neho malo byť mesto. Argumentoval tým, že chce, aby bola Bratislava jednotné mesto, nie 17 súperiacich mestských častí.  Zmenu štatútu navrhovali starostovia, ktorí sú zároveň poslancami mestského zastupiteľstva. Podľa starostu Devínskej Novej Vsi Milana Jambora je v zákone jasne definované, na čo sa peniaze z poplatku môžu použiť. "Nám z toho vychádza, že drvivú väčšinu z toho robia mestské časti, a preto by mali mať aj väčšinu toho poplatku," povedal Jambor s tým, že bratislavskí starostovia sú pripravení použiť tieto financie aj na veci, ktoré by malo robiť mesto. To, že poplatok majú vyberať mestské časti, je podľa neho efektívnejšie riešenie, ako navrhovalo mesto. Ako tvrdí, stavebný úrad, ktorý stavbu povolí, má už k dispozícii čísla a investor nemusí zbytočne vypĺňať pre magistrát niekoľkostranový dokument. Podľa neho sa zabráni aj zbytočnej chybovosti.

S deľbou príjmu v pomere 68:32 však nesúhlasí poslanec Martin Borguľa, podľa ktorého je to nevýhodné pre Staré Mesto. Ako priblížil, táto mestská časť je už stabilizované územie a nepočíta sa v budúcnosti s takou rozsiahlou výstavbou, ako je to v prípade Petržalky, Devínskej Novej Vsi, Rusoviec, Vajnôr či Jaroviec. "Poplatok by sa mal vyberať do mesta celý kompletne. Mesto by malo vytvoriť komisiu a podľa potreby by sa tento poplatok prerozdeľoval," skonštatoval.

Miestny poplatok za rozvoj sa v Bratislave ešte vyberať nemôže. Mesto musí najprv prijať Všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktorého návrh plánuje primátor predložiť na novembrové alebo decembrové rokovanie mestských poslancov.

Hlavné mesto chce poplatok vyberať od roku 2017 v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR