Primátor Levoče sa hnevá na Amnesty, Rómov neizolujú

 V záujme objektivity a vierohodnosti svojich správ by sa Amnesty International mala držať faktov a pracovať s pojmami, ktoré objektívne popisujú daný stav, nie s emóciami, pseudoargumentáciou a demagógiou, uviedol v reakcii na Výročnú správu Amnesty International Slovensko o stave ľudských práv v roku 2011 primátor Levoče Miroslav Vilkovský.


Jednostranné ukazovanie rómskych detí ako nevinných obetí diskriminácie a segregácie má podľa primátora za následok len rozširovanie nevraživosti a predsudkov.

Podľa optiky Amnesty International možno podľa neho označiť slovenské školstvo za diskriminačné a segregačné, pretože v „oddelených triedach“, teda segregovane, sa vzdelávajú aj iné deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako sú vývinové poruchy učenia, správania, deti dlhodobo choré a zdravotne oslabené, zdravotne postihnuté, ako aj nadané deti.


Výsledky misie chýbajú

Primátorovi sa tiež nepozdáva, že stav na Základnej škole Francisciho 11 v Levoči, o ktorej sa píše vo výročnej správe, overovali 10. novembra 2011 zástupcovia Amnesty International počas výskumnej misie v Levoči zameranej na problém prístupu rómskych detí k vzdelávaniu na tejto škole, ale správa sa o výsledkoch misie vôbec nezmieňuje.

Rómske deti z I. A a I. D triedy v Základnej škole Francisciho 11 v Levoči podľa primátora pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a podľa zákona o výchove a vzdelávaní sú to deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Títo žiaci neabsolvovali predprimárne vzdelávanie, čo sa podľa primátora v plnej miere prejavilo pri overovaní školskej spôsobilosti uskutočnenej Centrom pedagogicko–psychologického poradenstva a prevencie v Levoči pred nástupom detí do základnej školy.

Pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania zohľadňujúceho sociálne znevýhodnenie detí a ich potreby vytvorila škola individuálne podmienky.

Ide o vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úpravu organizácie výchovy a vzdelávania, využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania, nadštandardné vybavenie priestorov či personálne zabezpečenie formou asistenta učiteľa.

Na základe záverov z odborných diagnostických zistení bola pre tieto deti navrhnutá forma vzdelávania, ktorá neodporuje ani slovenským ani medzinárodným dokumentom o ľudských právach, neobsahuje prvky diskriminácie a segregácie „a už vôbec nemožno hovoriť o upieraní práva na vzdelanie a prístupu k vzdelávaniu,“ zdôraznil primátor.


Oporu našli v zákone

Podľa neho sa s rómskymi deťmi nezaobchádza menej priaznivo ako s ostatnými žiakmi školy v porovnateľnej situácii.

Samotný antidiskriminačný zákon podľa primátora hovorí, že diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi štátnej správy, zameraných na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia.

Riaditeľ základnej školy prijatím dočasných vyrovnávacích opatrení kompenzuje podľa Vilkovského sociálne znevýhodnenie rómskych detí prostredníctvom jemu dostupných právnych nástrojov, ktorými sú napríklad nulté ročníky, špecializované triedy, do ktorých sú zaraďovaní aj nerómski žiaci, alebo aj vzdelávanie v oddelených triedach.

Vytváraním špeciálnych výchovno-vzdelávacích podmienok sa podľa primátora odstraňujú formy znevýhodnenia. Rómski žiaci tak získavajú a rozvíjajú sociálne kompetencie, ktoré u nich, vzhľadom na ich rodinné a sociálne prostredie absentujú.

Výročná správa Amnesty International Slovensko spomína prípad segregácie z Levoče. Začiatkom školského roka v septembri 2011 sa rómski rodičia dozvedeli, že Základná škola Francisciho 11 v Levoči zriadila oddelené prvácke triedy pre rómske deti.

Údajne sa tak stalo na základe petície nerómskych rodičov, ktorí požadovali reguláciu počtu žiakov z neprispôsobivých komunít.

Rómski rodičia protestovali, že v rómskych triedach si deti nezlepšia jazyk, keďže tam hovoria po rómsky, chýbajú im vzory v iných žiakoch a nemajú kamarátov medzi Nerómami.