|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. septembra 2011
Príjmy Žiliny budú rásť, reaguje ministerstvo financií
Žilinskí krajskí poslanci vyjadrili v pondelok nesúhlas so znižovaním výnosov daní samospráv, čo by mohlo, v prípade schválenia zákona z dielne ministerstva financií, pripraviť Žilinský kraj ...
Zdieľať
ŽILINA 21. septembra (WEBNOVINY) – Žilinskí krajskí poslanci vyjadrili v pondelok nesúhlas so znižovaním výnosov daní samospráv, čo by mohlo, v prípade schválenia zákona z dielne ministerstva financií, pripraviť Žilinský kraj budúci rok o 7,8 milióna eur. Podľa Patrície Malecovej Šepitkovej z oddelenia komunikácie ministerstva financií napriek pripravovanej zmene systému prerozdeľovania výnosov daní, príjmy územnej samosprávy z podielových daní sa v roku 2012 medziročne zvýšia o tri percentá, čo oproti predkrízovému roku 2007 predstavuje nárast až o 13,9 percenta.
„Nastavením nového mechanizmu podielových daní sa docieli, že od roku 2013 už budú príjmy z podielových daní územnej samosprávy rásť rovnakým tempom ako daňové príjmy štátneho rozpočtu. V roku 2014 bude rast daňových príjmov z podielových daní územnej samosprávy oproti roku 2012 na úrovni 16,5 percenta a rast daňových príjmov štátneho rozpočtu približne 15,6 percenta,“ uviedla pre agentúru SITA Šepitková.
Návrh zákona z dielne ministerstva financií predstavuje podľa kraja závažnú zmenu pravidiel fiškálnej decentralizácie a znižuje mieru finančnej samostatnosti samospráv v prospech štátu. Nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte rieši na úkor samospráv.
„Ide o nový kľúč delenia, ktorého výsledkom je, že samosprávy prídu budúci rok o 248 miliónov eur výnosov v prospech štátu. Oficiálnym dôvodom je údajne vyšší nárast daňových príjmov samosprávy na rok 2012 oproti výnosom pre štát, čo je vraj nespravodlivé. Ministerstvo financií SR pritom nezohľadnilo neustále sa zvyšujúce daňové zaťaženie, odvody, ceny a tiež nové kompetencie samospráv, ktoré im pribúdajú bez potrebného finančného krytia,“ uviedla hovorkyňa žilinskej krajskej samosprávy Radka Kulaviaková.
Nová legislatívna norma bola podľa Kulaviakovej pripravená bez diskusie so samosprávnymi krajmi, bez relevantných dopadových štúdií a bez komplexnej analýzy dopadu na rozpočty samospráv. „Hlavným účelom nebola systémová zmena, ale momentálne riešenie deficitu štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií si zvolilo ľahšiu cestu, ale na úkor samospráv,“ uviedla. Podľa ministerstva financií bol návrh zákona so zástupcami územnej samosprávy riadne prerokovaný. „Pričom ich názory na predmetný návrh sú rôzne,“ dodala Šepitková.
„Nastavením nového mechanizmu podielových daní sa docieli, že od roku 2013 už budú príjmy z podielových daní územnej samosprávy rásť rovnakým tempom ako daňové príjmy štátneho rozpočtu. V roku 2014 bude rast daňových príjmov z podielových daní územnej samosprávy oproti roku 2012 na úrovni 16,5 percenta a rast daňových príjmov štátneho rozpočtu približne 15,6 percenta,“ uviedla pre agentúru SITA Šepitková.
Návrh zákona z dielne ministerstva financií predstavuje podľa kraja závažnú zmenu pravidiel fiškálnej decentralizácie a znižuje mieru finančnej samostatnosti samospráv v prospech štátu. Nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte rieši na úkor samospráv.
„Ide o nový kľúč delenia, ktorého výsledkom je, že samosprávy prídu budúci rok o 248 miliónov eur výnosov v prospech štátu. Oficiálnym dôvodom je údajne vyšší nárast daňových príjmov samosprávy na rok 2012 oproti výnosom pre štát, čo je vraj nespravodlivé. Ministerstvo financií SR pritom nezohľadnilo neustále sa zvyšujúce daňové zaťaženie, odvody, ceny a tiež nové kompetencie samospráv, ktoré im pribúdajú bez potrebného finančného krytia,“ uviedla hovorkyňa žilinskej krajskej samosprávy Radka Kulaviaková.
Nová legislatívna norma bola podľa Kulaviakovej pripravená bez diskusie so samosprávnymi krajmi, bez relevantných dopadových štúdií a bez komplexnej analýzy dopadu na rozpočty samospráv. „Hlavným účelom nebola systémová zmena, ale momentálne riešenie deficitu štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií si zvolilo ľahšiu cestu, ale na úkor samospráv,“ uviedla. Podľa ministerstva financií bol návrh zákona so zástupcami územnej samosprávy riadne prerokovaný. „Pričom ich názory na predmetný návrh sú rôzne,“ dodala Šepitková.