Priezviská odvodené od slovenských obcí sú v Maďarsku stále živé

Zvolen 8. júna (TASR) - Desiatky ľudí, nositeľov priezvisk ako Môťovský, Cérovský, Pliešovský, Lomjanský, Divičan či Beňo, môžete stretnúť v maďarskom Tótkomlósi, v blízkosti hraníc s Rumunskom. Toto malé mestečko s asi 5800 obyvateľmi totiž pred zhruba 270 rokmi začali ako prví osídľovať obyvatelia Zvolenskej župy.


Tótkomlós, alebo aj Slovenský Komlóš, je roky družobným mestom slovenského Zvolena. Nedávno sa delegácia zvolenskej samosprávy zúčastnila na oslavách Dní mesta v tomto maďarskom meste.

"To, že tam žije množstvo potomkov našich rodákov - vysídlencov, ma naozaj prekvapilo," povedal TASR viceprimátor Zvolena Jaroslav Stehlík. "Dokonca tamojší zástupca primátora má priezvisko Môťovský a jeho predkovia tak nepochybne pochádzajú od nás. Podobne jeden z mestských poslancov sa volá Beňo a ten si už aj bol hľadať svojich predkov na Slovensku, v neďalekej Očovej," dodal.

Podľa Stehlíka sa niekedy v prvej polovici 18. storočia malo na tzv. Dolnú zem, do miest dnešného Tótkomlósa, vysťahovať 80 slovenských rodín. Po vytlačení Osmanov totiž táto časť Uhorska s úrodnou pôdou ostala neobrobená. "To bol dôvod, prečo miestni zemepáni ponúkli výhodné podmienky na trvalé usadenie aj ľuďom z nášho regiónu," pripomenul.

Neboli to však len obyvatelia Zvolenskej župy, ktorí toto územie osídlili. Podľa viceprimátora tam v tom čase prišla aj skupina Slovákov z okolia Jelšavy či Levíc.

Značná časť Slovákov, ktorá s generáciami svojich potomkov vytvorila Tótkomlós, sa však v roku 1947 vrátila v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva naspäť na Slovensko. Len z Tótkomlósa ich malo prísť asi 3200.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR