Prieskum:Vznik 1.ČSR považujú za kľúčovú udalosť viac Česi než Slováci

Bratislava 12. júna (TASR) – Storočné jubileum vzniku 1. ČSR ďaleko viac rezonuje medzi Čechmi ako Slovákmi. Vyplýva to i zo sociologického prieskumu o najdôležitejších udalostiach, obdobiach a osobnostiach 20. a 21. storočia, ktorý sa v marci realizoval na Slovensku i v Českej republike.


Jedna z otázok, ktoré položili sociológovia respondentom v prieskume, sa týkala určenia kľúčových udalostí a období v novodobej histórii. Odpovedajúci pritom mohli voľne uviesť tri odpovede. Kým v očiach českej verejnosti je vznik a obdobie 1. ČSR po Nežnej revolúcii v roku 1989 druhou najvýznamnejšou udalosťou, medzi Slovákmi sa tento historický moment radí až na 8. miesto, z významných osmičkových výročí je pred ním Pražská jar a obsadenie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968.

K priamym vysvetleniam sa podľa sociologičky Zory Bútorovej radí historické pozadie. „Vznik ČSR znamenal obnovenie českej štátnosti, i keď samozrejme už v inej, novej podobe rozšíreného štátu,“ ozrejmuje. Dôležitým faktorom, ktorý sa preukázal v prieskume, je však podľa Bútorovej i intenzívnejší diskurz, ktorý sa tomuto fenoménu na českej strane venuje, sociologička zvýrazňuje najmä umelecké a kultúrne aktivity. „Verejnosť v Českej republike si tak môže zafixovať význam vzniku a obdobia prvej republiky i prostredníctvom významných umeleckých počinov – vznikol napríklad seriál Prvá republika, ale napríklad aj film o Janovi Masarykovi,“ pripomenula Bútorová.

Konštantne výraznú historickú vážnosť, ktorú Česi pripisujú 1. ČSR dokladá česká sociologička Paulína Tabery i na fakte, že do prvej desiatky kľúčových udalostí a období novodobých dejín zaraďujú Česi aj rok 1938, znamenajúci koniec prvej republiky, poznačený Mníchovskou dohodou a odstúpením Sudet Nemecku. „V ČR je to spájané s pádom a koncom naozaj pozitívneho obdobia, zatiaľ čo na Slovensku je postoj k tomuto ambivalentnejší,“ ozrejmila Tabery.

Okrem určenia kľúčových momentov, bez ohľadu na ich subjektívne vnímanie, mohli respondenti v prieskume identifikovať aj najpozitívnejšie a najnegatívnejšie udalosti a obdobia novodobej histórie. V tomto prípade mali k dispozícii na posúdenie 21 udalostí. Spomedzi osudových osmičkových výročí tohto roku sa na Slovensku stal vznik 1. ČSR spolu so Sviečkovou manifestáciou z roku 1988 najpozitívnejšie vnímaným momentom – kladne ho vníma 47 percent slovenských respondentov. Pozitívne Slováci vnímajú aj pád Vladimíra Mečiara a HZDS vo voľbách v roku 1998, prevažne kladne Pražskú jar v roku 1968. Nejednoznačne, ambivalentne je vnímané vyhlásenie autonómie Slovenska v roku 1938. Za negatívne udalosti a obdobia považujú Slováci v prípade osmičkových výročí podpísanie Mníchovskej dohody z roku 1938, Február 1948 a najmä obsadenie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968.

V očiach českej verejnosti je medzi osmičkovými výročiami najpozitívnejšie vnímaný vznik 1. ČSR a obdobie Pražskej jari (január - august 1968), naopak za najnegatívnejšie sú zasa považované Mníchovská dohoda z roku 1938, komunistický prevrat vo februári 1948 a okupácia z augusta 1968. "Traumatizujúci moment tých udalostí je v ČR ešte výraznejší ako na Slovensku," skonštatovala Tabery.

Výskum zameraný na najdôležitejšie udalosti, obdobia i osobnosti 20. a 21. storočia pripravili Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrum pre výskum verejnej mienky, Sociologický ústav Akadémie vied ČR. Zber dát sa realizoval v prvej polovici marca 2018, na Slovensku odpovedalo na otázky 1012 respondentov vo veku od 18 rokov a v ČR 1061 respondentov starších ako 15 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR