PRIESKUM: Tolerancia radikálnych názorov na Slovensku výrazne narástla

Bratislava 3. februára (TASR) – Slováci sa stali tolerantnejšími k radikálnym názorom, stúpa tiež počet ľudí, ktorí nemajú problém s ich verejnou prezentáciou. Zástupcovia Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) na to poukázali pri prezentácii výsledkov, ktoré na Slovensku priniesol program medzinárodného komparatívneho výskumu International Social Survey Programme (ISSP).


V roku 2016 bol súčasťou tohto programu výskum zameraný na tematický modul Úloha vlády. Zistenia z neho umožnili porovnať situáciu s rokom 2008, v ktorom bol výskum zameraný na rovnaký okruh tém. V rámci tohto výskumu tak po ôsmich rokoch položili opätovne dve otázky, týkajúce sa ľudí, ktorí majú radikálne názory a chcú vládu zvrhnúť revolúciou.

"V prieskume odpovedali respondenti na to, či takýmto radikálom dovoliť verejné zhromaždenia, kde môžu prezentovať svoje názory a tiež, či im dovoliť knihy, v ktorých by svoje myšlienky propagovali," spresnil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Skonštatoval, že porovnanie odpovedí z roku 2008 s odpoveďami z aktuálneho výskumu ISSP 2016 ukazuje na pomerne zásadný posun v tolerovaní radikálov, volajúcich po revolučnom zvrhnutí vlády. "Kým v roku 2008 by len 38,2 percenta respondentov takýmto ľuďom určite alebo skôr povolilo verejné zhromaždenie, v minulom roku by to povolilo už 60,8 percenta opýtaných," uviedol Bahna. "Podobne, vydávanie kníh propagujúcich radikálne názory by v roku 2008 skôr alebo určite dovolilo 40,7 percenta opýtaných, no v roku 2016 až 61,2 percenta respondentov," doplnil sociológ.

Povoľovať radikálom verejné prezentácie sú ochotní najmä respondenti so základným vzdelaním a tiež voliči ĽSNS. Menej často sa za obmedzenie radikálnych prejavov na verejnosti vyslovovali aj voliči Sme rodina. "Reštriktívne naladení voči radikálom boli naopak voliči Smeru," uviedol sociológ.

Z ďalšej analýzy podľa jeho slov vyplynulo, že veľkú skupinu ľudí tolerujúcich radikalizmus a extrémizmus na verejnosti tvoria tí, ktorí sú presvedčení, že politici sú skorumpovaní. "Až 49,5 percenta respondentov, ktorí sa v minuloročnom výskume vyjadrili, že takmer všetci politici sú zapletení do korupcie, by určite dovolilo radikálom organizovať verejné zhromaždenia," poukazuje na súvis sociológ.

Nadviazal tak na zistenia, ktoré priniesla časť výskumu ISSP, týkajúca sa vnímania korupčnosti politikov a štátnych úradníkov na Slovensku. Presvedčenie, že mnohí, alebo takmer všetci politici sú zapletení do korupcie, vyjadrilo 58,7 percenta opýtaných, z toho 21,5 percenta si myslí, že ide o takmer všetkých politikov, 37,2 percenta respondentov sa domnieva, že sa to týka mnohých.

Miera korupčnosti vo vnímaní Slovákov je pri porovnaní rokov 2008 a 2016 prakticky rovnaká. "V roku 2008 spájalo mnohých alebo takmer všetkých politikov s korupciou 55,8 percenta opýtaných. Súčasný posun o tri percentá je pri vzorke 1150 respondentov na hranici štatistickej signifikantnosti a znamená viac-menej stabilitu, konštantnosť názoru," upozornil Bahna. Rovnako je tomu aj pri vnímaní korupcie v súvislosti so štátnymi úradníkmi, kde taktiež pretrváva kritický pohľad.

"Mnohých, alebo všetkých štátnych úradníkov spájalo s korupciou v roku 2008 celkovo 53,7 percenta opýtaných a v roku 2016 to bolo 50,1 percenta respondentov,“ konkretizoval čísla sociológ.

S relatívne ustáleným pohľadom na korupčnosť kontrastuje veľký pokles výskytu osobnej skúsenosti s korupciou. "Kým v roku 2008 priznalo 38,7 percenta respondentov, že takúto skúsenosť nemajú, podľa odpovedí v roku 2016 sa s vypýtaním úplatku nestretlo 56,6 percenta opýtaných," informoval Bahna.

Výskum sa realizoval od 13. októbra do 28. novembra 2016 metódou stratifikovaného náhodného výberu. Na otázky odpovedalo 1150 dospelých respondentov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR