PRIESKUM: Eurofondy po roku 2020 môžu mať kombinované financovanie

Bratislava 30. mája (TASR) – Po roku 2020 by podpora z eurofondov mala vyzerať ako kombinácia grantov, návratnej pomoci a financovania z viacerých zdrojov. Smerovať by mala najmä do vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií, dopravy či malých a stredných podnikov. Zhodli sa na tom respondenti v dotazníku, ktorého výsledky predstavil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na odbornom seminári v Bratislave.

Hoci je len rok 2017, vicepremiér Peter Pellegrini (Smer-SD) považuje za zodpovedné diskutovať na národnej úrovni o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2020. „Jednoducho povedané, aby sme už dnes diskutovali o tom, akú vyjednávaciu pozíciu bude mať SR a aké názory bude tlmočiť na úrovni Európskej únie, aby aj po roku 2020 krajiny ako Slovensko mali naďalej prístup k európskym peniazom,“ vysvetlil.

V apríli vyplnili zástupcovia verejného a súkromného sektora, samospráv, mimovládnych organizácií, akademickej sféry a profesijných združení dotazník. Vyjadrili v ňom svoje názory na to, čo je z eurofondov potrebné ďalej podporovať, aká forma pomoci a v akých oblastiach je efektívna, aké územia majú byť do finančnej podpory zahrnuté a ako zjednodušiť systém čerpania eurofondov.

„Dotazník nám potvrdil, že budúca podoba využívania fondov by mala byť oveľa viac zjednodušená, ako je v súčasnom období a rovnako, že je záujem viazať viaceré zdroje a formy financovania pre realizáciu jedného cieľa na úrovni projektov. Prijímatelia chcú zachovať túto politiku aj po roku 2020, lebo ju vnímajú ako hlavný rozvojový a investičný nástroj, ktorý napomáha rastu a zamestnanosti,“ priblížil riaditeľ odboru politiky súdržnosti úradu Ľuboš Littera.

Respondenti si podľa neho želajú zníženie administratívnej záťaže a kontrolu hlavne dosahovania výsledkov, nie formálnych pochybení. Za priority, ktoré by sa mali podporovať z fondov aj naďalej, označili vzdelávanie, dopravnú infraštruktúru, kvalitu životného prostredia, výskum a inovácie. Na chvoste skončili migrácia, bezpečnosť hraníc a kultúra.

Vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu je podľa Pellegriniho zachovanie prístupu k eurofondom po roku 2020 kľúčové. „Už dnes je každému zrejmé, že bez európskych peňazí bude veľmi problematické dostavať naplánované úseky diaľnic, železníc a ďalšie veľké projekty,“ konštatoval.

Upozornil pritom na krajiny, ktoré ako čistí platitelia presadzujú názory, že po roku 2020 by už únia k menej rozvinutým štátom taká štedrá nemusela byť. „Preto musíme ukázať, že eurofondy vieme čerpať a využívať efektívne, že sa z nich robia zmysluplné projekty, ktoré slúžia nielen Slovákom, ale všetkým Európanom, ktorí aj na Slovensko zavítajú,“ zdôraznil vicepremiér.

Zároveň poukázal na to, že Slovensko už určite nebude mať k dispozícii takú veľkú sumu, ako je 15 miliárd eur v tomto programovom období. „Očakávam určitý tlak, aby európske peniaze boli len doplnkom k iným. Buď zo štátneho rozpočtu, alebo aby sme začali viac využívať kombináciu nástrojov. To znamená, granty plus nejaké návratné zdroje vo forme pôžičiek,“ opísal Pellegrini.

Dodal, že slovenské univerzity, výskumné a vývojové centrá, ale aj podnikatelia sa musia naučiť pripravovať kvalitné projekty, ktoré budú schopné súperiť po roku 2020 pri získavaní zdrojov z globálnych grantov s krajinami ako Nemecko alebo Francúzsko.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR