|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. mája 2013
Priepasť medzi bohatými a chudobnými stále narastá
Rastúca priepasť medzi bohatými a chudobnými sa bude naďalej zväčšovať, ak vlády ekonomickou krízou postihnutých krajín budú škrtať výdavky na sociálne programy. V utorok pred tým ...
Zdieľať
PARÍŽ 15. mája (WEBNOVINY) - Rastúca priepasť medzi bohatými a chudobnými sa bude naďalej zväčšovať, ak vlády ekonomickou krízou postihnutých krajín budú škrtať výdavky na sociálne programy.
V utorok pred tým varovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Sociálne programy boli jedným z prostriedkov, ktoré zmenšovali rozdiely medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi rozvinutých krajín, ktoré sa začali zväčšovať so začiatkom hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009.
Ich vplyv sa ale znižuje so znižovaním výdavkov na ne. "V situácii, v ktorej pokračuje ekonomická kríza a najmä kríza na trhu práce a v ktorej hlavným cieľom je fiškálna konsolidácia, hrozí, že zvyšujúce sa náklady na krízu najviac postihnú tých najzraniteľnejších členov spoločnosti," vyhlásil v písomnom stanovisku šéf OECD Ángel Gurría.
Najväčší rozdiel medzi bohatými a chudobnými organizácia zaznamenala v USA, Mexiku, Turecku a Čile, najväčšia rovnosť zas vládne na Islande, v Nórsku, Dánsku a Slovinsku.
Po vylúčení sociálnych dávok a daní nerovnosť finančného príjmu počas troch rokov končiacich sa rokom 2010 narástla viac ako počas predchádzajúcich 12 rokov. Desať percent tých najbohatších podľa OECD v roku 2010 zinkasovalo 9,5-krát viac peňazí vo forme príjmu ako 10 % najchudobnejších. "Tieto znepokojujúce zistenia potvrdzujú nutnosť chrániť tých najzraniteľnejších, obzvlášť v čase, keď sa vlády snažia dostať verejné výdavky pod kontrolu," vyzval v stanovisku Gurría. Dodal, že vlády by nemali pri navrhovaní opatrení zabúdať na férovosť, najmä ak ide o reformy daňových systémov.
V utorok pred tým varovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Sociálne programy boli jedným z prostriedkov, ktoré zmenšovali rozdiely medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi rozvinutých krajín, ktoré sa začali zväčšovať so začiatkom hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009.
Ich vplyv sa ale znižuje so znižovaním výdavkov na ne. "V situácii, v ktorej pokračuje ekonomická kríza a najmä kríza na trhu práce a v ktorej hlavným cieľom je fiškálna konsolidácia, hrozí, že zvyšujúce sa náklady na krízu najviac postihnú tých najzraniteľnejších členov spoločnosti," vyhlásil v písomnom stanovisku šéf OECD Ángel Gurría.
Najväčší rozdiel medzi bohatými a chudobnými organizácia zaznamenala v USA, Mexiku, Turecku a Čile, najväčšia rovnosť zas vládne na Islande, v Nórsku, Dánsku a Slovinsku.
Po vylúčení sociálnych dávok a daní nerovnosť finančného príjmu počas troch rokov končiacich sa rokom 2010 narástla viac ako počas predchádzajúcich 12 rokov. Desať percent tých najbohatších podľa OECD v roku 2010 zinkasovalo 9,5-krát viac peňazí vo forme príjmu ako 10 % najchudobnejších. "Tieto znepokojujúce zistenia potvrdzujú nutnosť chrániť tých najzraniteľnejších, obzvlášť v čase, keď sa vlády snažia dostať verejné výdavky pod kontrolu," vyzval v stanovisku Gurría. Dodal, že vlády by nemali pri navrhovaní opatrení zabúdať na férovosť, najmä ak ide o reformy daňových systémov.