Priemyselné zväzy: S minimálnou mzdou treba narábať opatrne

Bratislava 9. júla (TASR) - Minimálna mzda je referenčnou ekonomickou veličinou, narábať s ňou treba opatrne. Uviedla to Silvia Šeptáková, hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov (APZ) v reakcii na úvahy o zvyšovaní minimálnej mzdy na rok 2020.


Zamestnanci nielen v priemysle si podľa APZ nepochybne zaslúžia vyššie mzdy. Zamestnávatelia však nepovažujú výrazné zvyšovanie minimálnej mzdy bez vopred stanoveného mechanizmu za efektívne riešenie.

Minimálna mzda stúpla podľa Šeptákovej za posledné štyri roky o 37 %. Zároveň však výrazne vzrástli aj samotné dane a odvody, ktoré končia v štátnej kase. Firmy preto za lepšie riešenie na dosiahnutie vyššej mzdy považujú zavedenie 100-percentnej daňovej odpočítateľnej položky na minimálnu mzdu.

"Zabezpečili by sme tým omnoho vyšší čistý príjem zamestnancov a reálne zvýšili ich životnú úroveň. Výrazne by to pomohlo aj nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ktoré pracujú za minimálnu mzdu," vysvetlil generálny sekretár APZ Andrej Lasz. Zamestnávatelia si aj naďalej stoja za tým, že mzda vo firmách sa v súčasnosti zvyšuje prirodzeným spôsobom bez zásahu štátu, čo je spôsobené aktuálnou situáciou na trhu práce.

"V priemysle ľudia za minimálnu mzdu síce nepracujú, často však pracujú vo viaczmennej prevádzke. Za veľký problém preto považujeme aj to, že minimálna mzda je napojená na výpočet príplatkov za prácu. Napríklad v noci alebo cez víkend. Znamená to, že fabriky môžu akékoľvek nerozvážne zvýšenie minimálnej mzdy tvrdo pocítiť. O to viac, že sa práve rozhoduje o budúcnosti mnohých elektrotechnických, baníckych či strojárskych podnikov," dodal generálny sekretár.

APZ poukazuje aj na to, že rapídne zvyšovanie minimálnej mzdy vplýva negatívne na rast či udržateľnosť počtu pracovných miest, a to predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Dôležitou témou je tiež potreba zavedenia jasného mechanizmu na určovanie výšky minimálnej mzdy so zohľadnením vybraných makroekonomických ukazovateľov. Zákon do 15. júla necháva výšku minimálnej mzdy na rok 2020 na sociálnom dialógu zamestnávateľov a odborárov. Toto pravidlo by malo byť dodržané.

V utorok popoludní sa neuskutočnilo druhé kolo rokovaní o výške minimálnej mzdy na budúci rok, ako bolo naplánované. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) informovala, že sa na stanovený čas nedostavili zástupcovia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR. Tí totiž predtým, ešte od 12. hodiny, absolvovali rokovanie so stranou Smer-SD. Hlavnou témou ich stretnutia bol sociálny štát, dotkli sa však aj minimálnej mzdy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR