Priekopník európskej integrácie M. Hodža sa narodil pred 140 rokmi

Sučany/Bratislava 1. februára (TASR) – Milan Hodža, prvý Slovák na poste predsedu vlády prvej (1918-1938) Československej republiky (ČSR), od narodenia ktorého uplynie vo štvrtok 1. februára 140 rokov, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín 20. storočia. Novinár, publicista, ale hlavne politik, patril k prvým priekopníkom myšlienky európskej integrácie, čím sa zaradil medzi veľké postavy európskej politiky.


Do povedomia súčasnej slovenskej verejnosti sa Milan Hodža aj napriek významnej politickej, vedeckej či publikačnej činnosti, výraznejšie zapísal až po roku 1989. Na jeho počesť sa napríklad v Martine organizujú už viac ako desať rokov Dni Milana Hodžu.

Milan Hodža sa narodil 1. februára 1878 v Sučanoch v rodine evanjelického farára Ondreja Hodžu, brata Michala Miloslava Hodžu, ktorý spolu s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom patril k vrcholným predstaviteľom slovenského národného obrodenia. Rodinné prostredie sa tak výrazne podpísalo nielen na charakterových vlastnostiach Milana Hodžu, ale aj na jeho národnom cítení a vrúcnom vzťahu k Slovensku. Vzdelanie patrilo v rodine k základným prioritám a dôraz naň nekládol len Hodžov otec, ale aj matka. Tri ročníky absolvoval Milan Hodža na gymnáziu v Banskej Bystrici. Ďalšie roky strávil na šopronskom (dnes Maďarsko) a posledný rok na gymnáziu v dnešnom rumunskom Sibiu. V Rumunsku ostal aj po skončení gymnázia, kde v meste Kluž začal študovať právo. Univerzitné vzdelanie si doplnil na univerzitách v Budapešti (dnes Maďarsko) a v dnešnej rakúskej Viedni.

Počas celého štúdia, ale aj neskôr ako politik sa Milan Hodža venoval novinárskej a publicistickej činnosti. Pracoval v Slovenských listoch (1897-1898), bol spravodajcom v Budapester Abendblatte (1898-1899), stál pri zrode Slovenského denníka, ktorý bol predchodcom Slovenského týždenníka (1903-1914). Je autorom rozsiahlej monografie Československý rozkol. V rokoch 1930 až 1934 vydal sedemzväzkové dielo pod názvom Články, reči, štúdie. V emigrácii mu v roku 1942 vyšla kniha Federation in Central Europe, Reflections and Reminiscences, ktorá hovorí o potrebe či význame európskej integrácie. Jej slovenský preklad Federácia v strednej Európe vyšiel až v roku 1997.

Svoju politickú kariéru začal ako poslanec (1905-1910) vo vtedajšom uhorskom parlamente. Patril k agrárnemu krídlu Slovenskej národnej strany (SNS), v ktorej od roku 1906 pôsobil ako podpredseda. Snažil sa o vytvorenie vlastnej agrárnej strany, ale jeho snahy prerušila prvá svetová vojna (1914-1918), ktorú strávil ako vojak v Trenčíne.

V roku 1919 založil Slovenskú roľnícku jednotu, z ktorej sa neskôr vytvorila Slovenská národná a roľnícka strana. Po vzniku Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, do ktorej sa zlúčili agrárne strany vtedajšej ČSR, sa v roku 1922 stal podpredsedom jej slovenského výkonného výboru, Slovenskej roľníckej jednoty.

Po vzniku prvej ČSR pôsobil na rôznych politických pozíciách. Najprv ako splnomocnený zástupca československej vlády v Budapešti. Od roku 1919 viedol viaceré ministerstvá: ministerstvo zjednotenia zákonov a organizácií (1919-1920), ministerstvo poľnohospodárstva (1922-1925), školstva (1926-1929), krátko aj ministerstvo zahraničných vecí (december 1935-február 1936).

Najvýznamnejšiu politickú funkciu, post predsedu československej vlády zastával v rokoch 1935-1938. Po Mníchovskej dohode (1938) a odstúpení pohraničných oblastí ČSR Adolfovi Hitlerovi jeho vláda po 22. novembri 1938 podala demisiu. Hodža následne emigroval do Švajčiarska, istý čas strávil vo Francúzsku a potom v Spojenom kráľovstve, kde ho v novembri 1940 Edvard Beneš (vtedajší československý prezident) vymenoval za podpredsedu Štátnej rady. Nezhody s Benešom v otázkach povojnového usporiadania ČSR ako aj značné zdravotné problémy prinútili Hodžu v roku 1941 odísť do Spojených štátov amerických (USA).

Milan Hodža zomrel 27. júna 1944 v americkom meste Clearwater. Jeho pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na Českom národnom cintoríne. Vo svojej poslednej vôli však vyjadril želanie, aby ho pochovali na Slovensku. To sa podarilo až po 58 rokoch. Rakvu s telesnými pozostatkami Milana Hodžu i jeho manželky (Ireny Hodžovej rod. Pivkovej) priviezol slovenský vládny špeciál z Chicaga do Bratislavy 25. júna 2002. O dva dni neskôr, 27. júna, za účasti štátnych predstaviteľov, ich uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Martine.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR