Prídeme o miliardy z eurofondov?

Je to v návrhu listu, ktorý včera získala agentúra Reuters. Podľa nej však Slovensko kvôli sľubu vyšších dotácií  na odstavenie blokov Jaslovských Bohuníc  s podpisom listu váha.

V čase, keď Brusel pripravuje rozpočet na roky 2007 až 2013, prišli od „starých“ členov únie hneď dva návrhy, ako priškrtiť dotácie pre nové regióny. Podľa britského premiéra Tonyho Blaira treba zoštíhliť fondy, z ktorých sa miliardami eur dotujú menej rozvinuté štáty a regióny. Okrem toho je v hre aj návrh nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Žiada, aby sa krajiny so zavedenými nízkymi daňami „potrestali“ menšou dotáciou z eurofondov.
Slovenskí farmári, ktorých príjmy priamo závisia od podpory Bruselu, sa takejto vízie hrozia. „Bolo by to pre nás likvidačné,“ tvrdí Ján Harvilko, konateľ spoločnosti Agro-Eko-Služby Bukovce na východe Slovenska, farmy, ktorá patrí k najväčším chovateľom oviec na Slovensku. Jeho ekologický podnik má počas piatich rokov z eurofondov príjem viac než dva milióny korún ročne. „Aj tak sme iba na úrovni nuly alebo jednoduchej reprodukcie. Keby sme dostávali menej europeňazí, neobstojíme na trhu, ostatní nás bez problémov pohltia.“ Dôvodí aj tým, že slovenským gazdom dopláca vláda priame platby z fondov len do výšky 54 percent toho, čo dostávajú farmári „starej“ únie, kým poľ- ským a maďarským až 65 a českým niečo vyše 60 percent.
„Sú to kontroverzné návrhy,“ hovorí člen rozpočtového výboru parlamentu Jozef Mikuš (SDKÚ). Podľa neho by „staré“ členské štáty poškodili aj seba. „Nízke daňové sadzby a eurofondy majú jediný cieľ - urýchlene priblížiť úroveň nových členov k bohatším a zvýšiť konkurencieschopnosť celej EÚ voči USA a Japonsku.“
Minister financií Ivan Mikloš obvinil médiá, že informujú len o negatívach Blairovho návrhu, ktorý však má podľa neho aj klady. Napríklad jednoduchšie pravidlá na prijímanie pomoci, čím by vraj nové členské štáty mohli, naopak, získať viac peňazí než doteraz. O koľko by sme prišli prijatím Blairovho návrhu, Mikloš odmietol povedať. Pretože však podľa jeho vlastných údajov SR čerpá z fondov ročne 40-60 miliárd korún, je zrejmé, že zoškrtanie by znamenalo stratu asi 5 miliárd.
Podľa ministra zahraničia Eduarda Kukana „akákoľvek dohoda je pre SR výhodnejšia ako neprijatie rozpočtu EÚ“. V druhom prípade by Brusel musel pripravovať finančný výhľad na základe rozpočtu na rok 2006, čo by spôsobilo problémy pri čerpaní prostriedkov z eurofondov.
Pre vyjasnenie pozícií sa dnes predstavitelia celej V4 stretnú s Blairom v Budapešti. Rozpočet EÚ už v prítomnosti všetkých lídrov únie príde na pretras na summite 15. a 16. decembra v Bruseli. 

Alena Gottweisová, Táňa Rundesová