Pridaná hodnota v poľnohospodárstve na hektár pôdy v SR je nízka

Bratislava 25. septembra (TASR) - Pridaná hodnota v poľnohospodárstve na hektár pôdy na Slovensku je nízka. Dôvodom je štruktúra poľnohospodárskej produkcie, v ktorej dominuje produkcia s nízkou pridanou hodnotou (obilniny, olejniny). Uviedlo to Ministerstvo financií (MF) SR v materiáli Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý v stredu schválila vláda.


"Na Slovensku dlhodobo klesá živočíšna výroba a špecializovaná rastlinná výroba (ovocie, zelenina). Kvalita slovenského pôdohospodárskeho výskumu je pod priemerom EÚ," konštatoval rezort financií v revízii.

V budúcom programovom období revízia navrhuje nepresúvanie prostriedkov z 2. piliera (rozvoj vidieka) do 1. piliera (priame platby), čím sa zvýši alokácia na celkový rozpočet Programu rozvoja vidieka (PRV) v porovnaní so súčasným obdobím. Podpora v 2. pilieri by sa mala zamerať na konkrétne ciele, ako sú riadenie rizík, sceľovanie vlastníctva pôdy, investície do hydromeliorizačných zariadení, mladí a malí poľnohospodári, pestovanie ovocia a zeleniny, životné prostredie a ekologická produkcia, najmenej rozvinuté okresy (NRO), respektíve na farmy obhospodarujúce menej kvalitnú pôdu alebo na rozvoj vidieckej infraštruktúry a služieb. Revízia navrhuje okrem grantov využívať aj podporu prostredníctvom finančných nástrojov.

Podľa revízie pätina najväčších poberateľov dostáva približne 94 % všetkých priamych platieb. Revízia navrhuje aplikovať stropovanie a znižovanie priamych platieb s odpočítaním pracovných nákladov. Koncentrácia priamych platieb je na Slovensku najvyššia zo všetkých členských štátov EÚ. Zdroje získané stropovaním a znižovaním priamych platieb pre veľké neaktívne farmy sa presunú malým a stredným farmám vo forme redistributívnej platby alebo na investičné podpory malých a stredných fariem prostredníctvom investičných podpôr v rámci PRV.

Trh s pôdou sa podľa MF SR na Slovensku vyznačuje vysokou rozdrobenosťou vlastníctva. Vlastnícke vzťahy k pôde nie sú transparentné, čím sa znižuje účinnosť poľnohospodárskej politiky a efektívnosť pôdohospodárstva. Vlastníci pozemkov a hmotného majetku nemajú reálnu možnosť vyrovnať si vlastnícke vzťahy bez intervencie štátu.

Slovensko by malo podľa materiálu z PRV výrazne investovať do sceľovania vlastníctva pôdy. Regulácia trhu s pôdou je na Slovensku 4. najvyššia v rámci EÚ, čím vytvára prekážky na rozvoj poľnohospodárskej produkcie a na nevyhnutnú zmenu štruktúry výroby. Zároveň však nedostatočne bráni ďalšej fragmentácii vlastníctva pôdy. Fungovanie trhu s pôdou revízia navrhuje zjednodušiť a sprehľadniť. Zmena legislatívy by tiež mala obmedziť drobenie pôdy.

MF SR pripomína, že riziko podnikania v poľnohospodárstve je všeobecne väčšie ako v iných odvetviach národného hospodárstva. Extrémne prírodné javy, choroby rastlín a zvierat a zmena klímy majú čoraz častejší a intenzívnejší dosah na poľnohospodársku produkciu. Vysoká rizikovosť ovplyvňuje príjmy a konkurencieschopnosť poľnohospodárov, čo vedie k zníženiu objemu investícií a sťaženiu plánovania. Podiel poľnohospodárov s komerčným poistením je na Slovensku napriek tomu nízky.

Revízia odporúča zaviesť systémové nástroje na podporu riadenia rizík, najmä prostredníctvom spolufinancovania komerčného poistného. Opatrením sa zároveň zníži volatilita výdavkov na nepredvídateľné kompenzácie škôd zo štátneho rozpočtu.

MF SR doplnilo, že plocha lesov na Slovensku sa síce podľa oficiálnych štatistík každoročne zvyšuje. Náhodná (kalamitná) ťažba tvorila v roku 2016 až polovicu celkovej ťažby, pričom už viacero rokov je nadmerne vysoká. Dôvodom sú hlavne lykožrútové kalamity, spôsobované veternými smršťami a klimatickými zmenami. Hospodárenie štátnych lesov je podľa revízie horšie ako neštátnych lesov. Dôvodom je odlišná štruktúra výnosov aj nákladov a miera verejnoprospešných činností.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR