Psičkár v meste v bytovom dome je príkladom dekadencie a spoločnosť mu nemôže dovoliť roznášať „hovná a moč“ v priestore, ktorý patrí všetkým a nie je jeho vlastným chovateľským priestorom. Ústavný súd asi pod výnimočnou aktivitou veterinárov a vplyvných psičkárov, zabudol na práva človeka nepsičkára. Psičkár, ktorý je členom tejto nepríjemnej dobre organizovanej menšiny, devastuje prostredie, ohrozuje zdravie iných a ruší harmonické bývanie. Pes mimo VLASTNÉHO CHOVATEĽSKÉHO PRIESTORU by mal byť zakázaný a povolený so špeciálnym výcvikom len pre zdravotne postihnutých. Mešťan sa nemá snažiť v paneláku vytvárať vidiek. A ani na krásnom vidieku by si nemal robiť človek hocičo čo sa mu zapáči.
|