|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. apríla 2010
Príčinou schizofrénie môže byť DiGeorgeho syndróm
Genetická mutácia súvisiaca so schizofréniou spôsobuje neschopnosť komunikácie medzi dvoma časťami mozgu, čo má za následok kognitívne a pamäťové poruchy. Môže byť ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA
BRATISLAVA 1. apríla (WEBNOVINY) - Genetická mutácia súvisiaca so schizofréniou spôsobuje neschopnosť komunikácie medzi dvoma časťami mozgu, čo má za následok kognitívne a pamäťové poruchy. Môže byť taktiež príčinou tohto duševného ochorenia. Zistili to americkí vedci z Columbia University v New Yorku. Vedci pokusmi na myšiach zistili, že genetická mutácia známa ako DiGeorgeho syndróm, pri ktorom dochádza k vymazaniu malej časti chromozómu 22, a ktorý sa často vyskytuje u pacientov so schizofréniou, zabraňuje komunikácii medzi hippokampom a prefrontálnym kortexom.
Odborníci počas experimentu nechali zdravé myši a myši s DiGeorgeho syndrómom prejsť labyrintom, pričom sledovali ich mozgovú aktivitu. Úlohou myší bolo zapamätať si správny smer, ktorým išli a následne si vybrať opačný smer, aby na konci bludiska získali odmenu. Úspešné zvládnutie tejto úlohy si vyžadovalo, aby hippokampus aj prefrontálny kortex spolupracovali, čo sa však u myší s DiGeorgeho syndrómom nepreukázalo. Vedci sa teraz pokúsia zistiť, či rovnaký princíp platí aj u ľudí s touto mutáciou. Ak by sa to potvrdilo, tak by tento objav mohol pomôcť pri vývoji účinnejších spôsobov liečby kognitívnych a pamäťových porúch.
SITA/Reuters
Odborníci počas experimentu nechali zdravé myši a myši s DiGeorgeho syndrómom prejsť labyrintom, pričom sledovali ich mozgovú aktivitu. Úlohou myší bolo zapamätať si správny smer, ktorým išli a následne si vybrať opačný smer, aby na konci bludiska získali odmenu. Úspešné zvládnutie tejto úlohy si vyžadovalo, aby hippokampus aj prefrontálny kortex spolupracovali, čo sa však u myší s DiGeorgeho syndrómom nepreukázalo. Vedci sa teraz pokúsia zistiť, či rovnaký princíp platí aj u ľudí s touto mutáciou. Ak by sa to potvrdilo, tak by tento objav mohol pomôcť pri vývoji účinnejších spôsobov liečby kognitívnych a pamäťových porúch.
SITA/Reuters