Príčinou povodní na Orave je poškodená krajina

ORAVA 19. júla (WEBNOVINY) – Príčinou minulotýždňových povodní na Orave je rovnako ako inde poškodená krajina, chýbajú terasy, medze či remízky.


„V minulých rokoch sa zdalo, že práve táto lokalita nie je až tak dramaticky postihovaná povodňami, no ukazuje sa, že to nie je pravda. Povodne na Orave majú tú istú diagnózu ako v iných lokalitách. Príčinou je poškodená lesná a poľnohospodárska krajina. Tým, že sme v minulosti odstránili terasy, medze, remízky a iné prvky v krajine - lesné a poľné cesty zbierajú ohromné množstvo dažďovej vody a spôsobujú traumu tým, ktorí majú dole postavené svoje domy,“ povedal výkonný manažér Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Michal Kravčík.


Vláda navrhla riešenie

Riešením má byť vládny program prevencie pred povodňami, suchom a klimatickými zmenami postavený na zadržiavaní vody v krajine. Podľa Kravčíka môže byť Slovensko v priebehu piatich až desiatich rokov bez extrémnych povodňových situácií.

„V nasledujúcich rokoch potrebujeme investovať do vodozadržných opatrení v krajine, aby slovenská krajina dokázala jednorazovo zvýšiť absorpciu prívalových dažďov a akumulovať 250 miliónov kubíkov vody. Ak odstránime poškodené časti krajiny, určite sa to dá dať do poriadku,“ dodal.

Bleskovým povodniam z prívalových dažďov majú zabrániť suché poldre, medze na poliach, prahy a odrážky na poľných a lesných cestách či vŕbové záplety v korytách horských potôčikov. Budovanie technických prvkov, ktoré zadržia vodu priamo v prírode, spustili vlani v 23 obciach ako štartovacie projekty. Momentálne pracujú na podobných projektoch v ďalších 190 obciach.


„V lokalitách, kde sa kumulovali extrémne prívalové vody do obcí, starostovia už tento rok cítia, že prinášajú prvé ovocie, že fungujú. Teraz je otázka, ako sa naštartujú ďalšie obce a akým spôsobom sa zmení aj legislatíva na to, aby sme sa lepšie starali o poškodenú krajinu,“ hovorí Kravčík.


Prvých 190 obcí v programe

V prvej etape programu prevencie pred povodňami využilo možnosť 190 obcí, v druhej vláda počíta s ďalšími tristo obcami a zhruba 18 miliónmi eur. Návrh má vláda schvaľovať v auguste, s prácami by obce mohli začať už v septembri a dokončiť by ich mali do decembra. Do konca roka by teda mohlo mať „poškodenú krajinu“ čiastočne opravenú takmer päťsto obcí, čo je zhruba šestina všetkých obci na Slovensku. Kravčík však upozorňuje, že vodozadržné opatrenia sa nebudujú v celom katastri obce, ale iba v jej najrizikovejších častiach.

V každom katastri treba vybudovať v priemere 100- až 120-tisíc kubíkov vodozadržných opatrení, v prvej etape boli projekty kontrahované na v priemere 30-tisíc kubíkov.

Na 18 miliónov eur pre ďalších tristo obcí majú ísť peniaze nielen zo štátneho rozpočtu ale aj z Európskeho sociálneho fondu.

„Pretože je veľký záujem aj zo strany obcí, aby nezamestnaní pracovali na týchto vodozadržných opatreniach, ktoré sú pomerne jednoduché a so zdravým sedliackym rozumom sa dajú zrealizovať,“ dodal Kravčík.

V prvej etape sa o peniaze na vodozadržné opatrenia mohli uchádzať len obce, ktoré už povodne zažili. Oravská Poruba však až do minulotýždňovej prívalovej vody nikdy nemala vyhlásený žiadny stupeň povodňovej aktivity. „Teraz sme to spresnili tak, že už sa môžu uchádzať aj obce, ktoré istým spôsobom zvyšujú odtok zo svojho územia. To znamená, že budovanie opatrení v jednej obci, ktorá je v hornej časti povodia, rieši a ochraňuje aj susedné obce, ktoré sú dole,“ povedal výkonný manažér Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Michal Kravčík.