|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. júla 2010
Približujeme sa k cenovému priemeru EÚ
Ceny na Slovensku sú už európskemu priemeru bližšie, ako celková výkonnosť ekonomiky. Vyplýva to z Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky z dielne Národnej ...
Zdieľať
Foto: Ilustračné foto : SITA/AP
BRATISLAVA 21. júla (WEBNOVINY) - Ceny na Slovensku sú už európskemu priemeru bližšie, ako celková výkonnosť ekonomiky. Vyplýva to z Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky z dielne Národnej banky Slovenska. Podiel hrubého domáceho produktu Slovenska v parite kúpnej sily na osobu totiž vlani klesol zo 72,1 % priemeru únie na 71,6 % priemeru únie. Pomer cenovej hladiny Slovenska k priemeru únie sa naopak zvýšil o 3,5 percentuálneho bodu na 73,7 %. Zjednodušene je tak Slovensko prvýkrát k priemeru únie bližšie cenami, ako výkonom ekonomiky.
Podľa analýzy centrálnej banky za to môže okrem vlaňajšieho prepadu slovenského hospodárstva o 4,7 %, čo bol o 0,6 precentuálneho bodu rýchlejší pokles, ako v priemere stratila únia, aj oslabenie mien krajín mimo eurozóny v čase krízy. "Relatívna cenová hladina SR sa v roku 2009 pod vplyvom znehodnotenia mien krajín Európskej únie mimo eurozóny výrazne zvýšila a prekročila relatívnu úroveň výkonnosti Slovenskej republiky," konštatuje sa v materiáli Národnej banky Slovenska.
Čo sa týka plnenia maastrichtských kritérií sa pritom Slovensko vlani vzdialilo stanovený mantinelom najmä čo sa týka kritéria salda verejnej správy. Podľa posledných oficiálnych údajov totiž deficit verejnej správy Slovenska vlani dosiahol 6,8 % hrubého domáceho produktu, čím 3-percentnú hranicu kritéria prekročil vyše dvojnásobne. Slovensko pritom podľa centrálnej banky patrí medzi krajiny, ktoré sa snažili v krízovom vlaňajšku stimulovať ekonomiku prostredníctvom vyššieho fiškálneho deficitu.
A tak sa slovenský schodok verejných financií vlani, napriek rozpočtovanej úrovni 2,1 % neskôr zrevidovanej na 5 % hrubého domáceho produktu, vyšplhal na úroveň priemeru Európskej únie a mierne nad úroveň priemeru eurozóny. Podiel výdavkov na opatrenia proti kríze bol však relatívne nízky, keďže Slovensko nemuselo vykladať žiadne prostriedky na záchranu bankového systému.
Dodržať sa zrejme podľa centrálnej banky nepodarí naplniť ani tohtoročný rozpočet s deficitom 5,5 % výkonu ekonomiky a tak ani zámer dosiahnuť 3-percentnú výšku v roku 2012. "Aktuálne odhady naznačujú, že deficit bude v tomto roku výrazne vyšší a plán konsolidácie sa nepodarí naplniť," uvádza Národná banka Slovenska.
SITA
Podľa analýzy centrálnej banky za to môže okrem vlaňajšieho prepadu slovenského hospodárstva o 4,7 %, čo bol o 0,6 precentuálneho bodu rýchlejší pokles, ako v priemere stratila únia, aj oslabenie mien krajín mimo eurozóny v čase krízy. "Relatívna cenová hladina SR sa v roku 2009 pod vplyvom znehodnotenia mien krajín Európskej únie mimo eurozóny výrazne zvýšila a prekročila relatívnu úroveň výkonnosti Slovenskej republiky," konštatuje sa v materiáli Národnej banky Slovenska.
Čo sa týka plnenia maastrichtských kritérií sa pritom Slovensko vlani vzdialilo stanovený mantinelom najmä čo sa týka kritéria salda verejnej správy. Podľa posledných oficiálnych údajov totiž deficit verejnej správy Slovenska vlani dosiahol 6,8 % hrubého domáceho produktu, čím 3-percentnú hranicu kritéria prekročil vyše dvojnásobne. Slovensko pritom podľa centrálnej banky patrí medzi krajiny, ktoré sa snažili v krízovom vlaňajšku stimulovať ekonomiku prostredníctvom vyššieho fiškálneho deficitu.
A tak sa slovenský schodok verejných financií vlani, napriek rozpočtovanej úrovni 2,1 % neskôr zrevidovanej na 5 % hrubého domáceho produktu, vyšplhal na úroveň priemeru Európskej únie a mierne nad úroveň priemeru eurozóny. Podiel výdavkov na opatrenia proti kríze bol však relatívne nízky, keďže Slovensko nemuselo vykladať žiadne prostriedky na záchranu bankového systému.
Dodržať sa zrejme podľa centrálnej banky nepodarí naplniť ani tohtoročný rozpočet s deficitom 5,5 % výkonu ekonomiky a tak ani zámer dosiahnuť 3-percentnú výšku v roku 2012. "Aktuálne odhady naznačujú, že deficit bude v tomto roku výrazne vyšší a plán konsolidácie sa nepodarí naplniť," uvádza Národná banka Slovenska.
SITA