Príbeh o priateľstve a hľadaní samého seba

Autor Paolo Cognetti získal za tento román prestížnu taliansku cenu Premio Strega a kniha sa stala hneď po vydaní literárnou udalosťou. Okamžite po nej siahli vydavatelia z celého sveta, preložili ju vo viac ako 30 krajinách. „Je to príbeh o otcoch a deťoch, o civilizácii aj o opustenom spôsobe života. O slobode,“ tvrdí Paolo Cognetti.

Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu.

Pietrových rodičov spája spoločná vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov, sa dokonca zobrali. Hory ich navždy spojili aj počas prežitej tragédie a súčasné Miláno ich napĺňa len ľútosťou a nostalgiou.

Keď na úpätí horského masívu Monte Rosa objavia dedinku Grana, cítia, že tu nájdu pokoj pre svoju dušu. Pietro tu trávi všetky letá a práve tu sa aj spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky bádania a objavovania medzi opustenými domami, mlynom a strmými horskými chodníkmi. V tom období Pietro začína chodiť na túry aj so svojím otcom, čo bolo „asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie“.

Pretože hory sú poznanie, pravý spôsob života, Pietrovo ozajstné dedičstvo – a to ho aj po dlhých rokoch odlúčenia opäť zblíži s Brunom.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:

„Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa,“ rozpráva spisovateľ Paolo Cognetti. „Je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.“
Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi – dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.

Muž zobral paličku, ktorou na zemi načrtol kruh. Vydaril sa mu skve­­le, očividne bol zvyknutý kresliť. Potom vnútri kruhu nakreslil priemer a následne druhý kolmo na prvý a potom tretí a štvrtý pozdĺž osí, čím získal kruh s ôsmimi lúčmi. Pomyslel som si, že pri kreslení takého obrazca by som asi začal od kríža, no pre Ázijčanov bolo typické
začať od kruhu.
„Videl si už niekedy takýto nákres?“ opýtal sa ma.
„Áno,“ odpovedal som. „V kruhoch mandaly.“
„Presne,“ súhlasil. „My hovoríme, že uprostred sveta je veľmi vysoká hora, Meru. Okolo Meru je osem hôr a osem morí. Toto je pre nás svet.“
Keď dohovoril, načrtol mimo kruhu malý kopček na každý cíp a potom malú vlnku medzi jedným a druhým vrcholčekom. Osem hôr a osem morí. Nakoniec urobil okolo stredu kruhu veniec a ja som si pomyslel, že ním mohol byť zasnežený vrchol Meru. Chvíľu hodnotil svoju prácu a sklonil hlavu, akoby to bol obrázok, ktorý už nakreslil tisíckrát, ale v poslednom čase trochu vyšiel z cviku. Predsa len zapichol paličku do stredu a zvolal: „No povedz, naučí sa viac ten, čo si dá okruh ôsmimi horami, alebo ten, čo dosiahol vrchol Meru?“
Nosič sliepok sa na mňa pozrel a usmial sa. Ja tiež, pretože príbeh ma pobavil a mal som pocit, že som mu porozumel. Rukou zmazal nákres, ale ja som ho už mal vrytý v pamäti. No, pomyslel som si, tak o tomto musím porozprávať Brunovi.

Paolo Cognetti začal písať ako osemnásťročný. Po skončení štúdií sa venoval nakrúcaniu dokumentárnych filmov so sociálno­‑politickou a literárnou tematikou a literárnej tvorbe. Dnes patrí medzi kritikou najlepšie ohodnotených a čitateľsky naj­obľúbenejších súčasných talianskych spisovateľov.
Z novšej tvorby zaujal knihou Sofia si veste sempre (Sofia chodí stále v čiernom, 2012) a stal sa finalistom literárnej súťaže Strega.
Il ragazzo selvatico (Chlapec z divočiny, 2013) je jeho pozoru­hodným denníkom zo života v horách.
V októbri 2016 mu vyšiel román Osem hôr, za ktorý v roku 2017 získal dve prestížne talianske ocenenia Premio Strega a Strega Giovani.

Milan Buno, literárny publicista