PRÍBEH MOJEJ KARIÉRY : Sama medzi piatimi tuctami mužov

V roku 1994 absolvovala Stredné polygrafické učilište. Krátkodobé zastupovanie chorého otca rozhodlo o tom, že dnes kráča v jeho šľapajach. Od roku 2003 pracuje ako kuriérka pre značku DPD SK (Directed Parcel Distribution Slovakia), pod ktorou je na Slovensku aktívna spoločnosť GeoPost. Na tomto poste pracuje ako jediná žena z vyše šesťdesiatky kuriérov.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Nemala som vysnívané povolanie. Od detstva som mala množstvo záujmov a často som sa nevedela rozhodnúť, čomu sa budem venovať. Vždy ma to však skôr ťahalo k chlapčenským hrám a hračkám, a keď sa bratovi pokazilo autíčko, opravovala som mu ho ja. Aj dnes si sama dokážem vymeniť koleso alebo urobiť jednoduché opravy na aute.
Čo považujete na vašej práci za pozitívne a čo za negatívne?
Pre mňa je dôležité, aby ma práca bavila a uspokojovala. Veľmi rada jazdím v aute a ako kuriérka denne najazdím 200 až 250 km. Je to v podstate moje hobby a teraz aj povolanie. Veľmi rada sa stretávam so stálymi klientmi a keď vidím, že sú s mojou prácou spokojní, teší ma to. Nevýhodou je nedostatok času, pretože začíname už o šiestej ráno a niekedy končíme aj po siedmej večer. Negatívom sú aj jazdy v zime, keď sú zasnežené a neupravené cesty. So zimným obdobím sa spája aj môj zatiaľ najnepríjemnejší zážitok, keď ma doslova sfúklo z cesty a z priekopy ma musel ťahať traktor.
Čo vás teší najviac a čo považujete za najväčší úspech?
Ako som spomínala, teší ma spokojnosť zákazníkov. Mám rajón v Trnave a jej okolí a mnohých zákazníkov už dobre poznám, rovnako ako oni mňa. Vedia, že sa na mňa môžu spoľahnúť. Teší ma, že moju prácu oceňuje aj spoločnosť DPD SK, ktorá si zakladá na poskytovaní rýchlych, kvalitných a spoľahlivých služieb. S tým úzko súvisí aj môj dosiaľ najväčší profesijný úspech - ocenenie, ktoré som získala vlani, keď ma vyhodnotili ako jednu spomedzi troch najlepších kuriérov. Je to pre mňa veľká pocta aj preto, lebo mojimi „súpermi“ sú muži.
Je pre vás ľahké pracovať v čisto mužskom kolektíve?
Ťažko sa mi porovnáva, pretože v čisto ženskom kolektíve som nikdy nepracovala. Celkovo si však myslím, že muži sú otvorenejší a keď vznikne nejaký problém, sú schopní nahlas o ňom hovoriť a riešiť ho. A po vyjasnení sa situácia v mužskom kolektíve zvyčajne rýchlo upokojí a ide sa ďalej. Medzi ženami nepanujú také otvorené vzťahy, často sa odohrávajú rôzne zákulisné boje, klebetí sa a problémy sa neriešia vecne, ale skôr emotívne.
Majú to ženy pri budovaní kariéry ľahšie alebo ťažšie ako muži?
Určite ťažšie. Ženy sa musia viac snažiť a väčšinou musia byť naozaj výrazne lepšie ako muži, aby sa dočkali ocenenia alebo povýšenia. Muži často ženy podceňujú, ja som sa napríklad po určitom čase dozvedela, že moji kolegovia veľmi neverili, že svoju prácu dobre zvládnem, že si dokážem poradiť s ťažkými balíkmi a expresnými zásielkami a že sa im vyrovnám.
Aké sú vaše ďalšie profesijné plány?
Nemám nijaké veľké plány a netúžim robiť veľkú kariéru. Chcela by som v súčasnej práci pokračovať tak, aby boli spokojní zákazníci a materská spoločnosť DPD SK, a (hoci viem, že to znie ako klišé) tak, aby práca prinášala radosť a uspokojenie mne samej. 

Jana Hyžová