PRÍBEH MESAČNÉHO STROMU: Vyletel do vesmíru, aby zakorenil na Zemi

Americký denník Florida Today priniesol koncom septembra smutnú správu. Okrem kalamitnej situácie, ktorú spôsobil hurikán Irma na americkom pobreží, silný vietor vyvrátil aj jeden strom. Nelíšil sa od iných ani vzrastom, farbou lístia či veľkosťou, ale priam epickou minulosťou.

Malí vesmírni pasažieri

Išlo o platan, ktorý rástol v Návštevníckom centre Kennedyho vesmírneho strediska na Floride a ešte ako malé semienko krúžil okolo Mesiaca. Jeho príbeh sa začína písať v roku 1971 a približne 384 400 km od planéty Zem v rámci vesmírnej misie Apollo 14.

V neskorých popoludňajších hodinách 31. januára 1971 sa v Kennedyho vesmírnom stredisku zažehli plamene pod nosnou raketou Saturn V, ktorá niesla na svojom vrchole veliteľský modul Kitty Hawk a lunárny modul Antares. Posádku, ktorej cieľom sa stala hornatá oblasť v okolí mesačného kráteru Fra Mauro, tvorili traja astronauti: pilot veliteľského modulu Stuart A. Roosa, veliteľ posádky Alan B. Shepard a pilot lunárneho modulu Edgar D. Mitchell.
 

Fotografia posádky misie Apollo 14: pilot veliteľského modulu Stuart Roosa (prvý zľava), veliteľ posádky Alan B. Shepard a pilot lunárneho modulu Edgar D. Mitchell.

Foto: www.wikipedia.sk

Okrem náradia, ktoré potrebovali na prieskum mesačného povrchu, si Rossa vzal na palubu aj niekoľko malých prenosných kontajnerov. Ich obsah mu pred letom starostlivo pripravili pracovníci oddelenia ochrany lesov amerického ministerstva pôdohospodárstva. Obsahovali stovky semien rôznych druhov stromov.
 

Projekt mesačných stromov

S nápadom vynesenia semien do kozmu prišiel vtedajší šéf lesnej služby Ed Cliff. Keď Roosa vybrali do misie Apollo 14, Cliff sa s ním skontaktoval aj z dôvodu, že Roosa bol v 50. rokoch minulého storočia parašutistom-špecialistom na boj proti požiarom (pôsobil ako tzv. smoke jumper - „skákač do ohňa“) a navyše bol zanieteným ochrancom prírody.

Roosa s nápadom súhlasil, a tak mu pripravili stovky semien piatich rôznych druhov stromov. Išlo o borovicu odrody Loblolly známu tiež ako pinus taeda, platan, ambrovník, sekvoju a jedľu Douglasovu. Spolu tvorilo náklad okolo 500 semien, ktoré spoločne s astronautmi vyleteli v januári 1971 do vesmíru. Na Zemi si ale ponechali aj kontrolné vzorky semien, aby vedci mohli zaznamenávať prípadné odchýlky od rastu pozemských stromov a ich „mesačných“ súrodencov.

Po niekoľkodňovom lete sa Apollo 14 dostalo dňa 4. februára 1971 na obežnú dráhu Mesiaca. Nasledujúci deň prestúpili Shepard a Mitchell do lunárneho modulu Antares a úspešne pristáli na mesačnom povrchu, kde odobrali vyše 40 kilogramov vzoriek, vztýčili americkú vlajku, umiestnili pamätnú plaketu a navyše aj nainštalovali laserový odrážač ALSEP 14, ktorý vedcom na Zemi slúžil ešte dlhé roky.
 

Astronaut Stuart Roosa v deň štartu misie Apollo 14, 31. január 1971, Florida.

Foto: www.wikipedia.sk

Nohy Roosa sa Mesiaca nedotkli. Vo veliteľskom module Kitty Hawk ale mapoval pomocou špeciálnej kamery vybrané oblasti mesačného povrchu.
 

Nehoda so šťastným koncom

Misia Apollo 14 sa šťastne skončila 9. februára 1971, keď prepravný modul pristál na hladine Tichého oceána. Ešte skôr, než sa posádka rozbehla za svojimi rodinami, musela absolvovať povinnú karanténu. Stalo sa tak aj s nákladom, ktorý so sebou priviezli, vrátane semienok. Tie hneď putovali do tzv. dekontaminačnej komory, aby ich vedci následne mohli skúmať.

Pracovníci laboratória ale počas procedúry s hrôzou zistili, že došlo k porušeniu obalu na prenosnom kontajneri a semienka boli vystavené vákuu. Nad vzácnou zásielkou zalomili rukami a vyslovili ortieľ, že sú, žiaľ, už nepoužiteľné.

Pracovník lesníckej služby Stan Krugman ich aj napriek tejto nehode poslal na stanicu do Gulfportu v štáte Mississippi a časť z nich aj do Placervillu v Kalifornii, aby sa tam pokúsili o ich naklíčenie.

Viete si predstaviť to nadšenie, keď zistili, že semienka sú životaschopné? Po niekoľkých rokoch navyše dokázali vypestovať okolo 450 sadeníc, pričom niektoré z nich sa zakorenili aj z odrezkov. Vedci zasadili nielen mesačné stromy, ale aj ich pozemské náprotivky. Po viac ako štyridsiatich rokoch medzi nimi prakticky neexistuje žiadny rozdiel.
 

Mesačné stromy zdobia krajinu

V rozmedzí rokov 1975 – 1976 rozposlali mesačné stromy viacerým organizáciám, ktoré ich potom vysadili po celom území USA. Jeden strom dokonca rastie v parku v Bielom dome. Niektoré z nich prekročili nielen hranice Spojených štátov, ale dokonca aj kontinentu. Mesačné stromy sa dostali aj do Brazílie, rastú vo Švajčiarsku a ako dar ich dostal aj japonský cisár.
 

Plaketa umiestnená v Návštevníckom stredisku Kennedyho vesmírneho centra na Floride.

Foto: www.tennessean.com

Stromy boli vysadené na Washingtonovom námestí vo Filadelfii, v Medzinárodnom lese priateľstva v Kansase, vo Valley Forge a na rôznych univerzitách alebo strediskách amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír.
   

Osud spečatila Irma

Takmer 40 rokov si v Návštevníckom centre Kennedyho vesmírneho strediska na Floride pokojne rástol aj zdravý platan. Vietor, ktorý so sebou priniesol hurikán Irma koncom septembra, ho zvalil a poškodil. Rýchlosť vetra dosahovala 151 kilometrov za hodinu.

Centrum sa rozhodlo, že i napriek jeho slávnej minulosti uprednostní bezpečnosť ľudí a strom z areálu definitívne odstránila. „Duch mesačného strom tu žije aj naďalej a stále bude verejnosti pripomínať príbeh NASA a skúmania vesmíru,“ uviedlo vo svojom stanovisku.

V čase, keď vysádzali po celom území USA mesačné stromy, bol Roosa už na dôchodku. Dvanásteho decembra 1994 člen v poradí tretej misie na Mesiac vydýchol naposledy.

Stromy si aj naďalej tichúčko rastú. Na škodu je, že ich pestovatelia neviedli podrobnejšie zoznamy, do ktorých by zaznamenali presné polohy drevín. Ak máte o niektorom z nich vedomosť, samotná NASA vyzýva ľudí, aby jej o stromoch dali vedieť.

Zdroj: TASR, www.nasa.gov