Priama voľba je podľa Šimka prehĺbením demokracie

BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) - Autor myšlienky priamej voľby prezidenta na Slovensku Ivan Šimko vníma jej zakotvenie do slovenského ústavného systému pozitívne. "Nehodnotím to cez prizmu ako sa vydarili prezidenti. Boli to prezidenti, ktorí boli schopní získať nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov, ktorí prišli voliť. To je mandát, ktorý je nepochybne silnejší ako mandát väčšiny zo 150 poslancov. To je do budúcnosti rozhodne dobre. Je to výraz prehĺbenia rozhodovania ľudí o svojom verejnom živote. Je to prehĺbenie demokracie," uviedol pre agentúru SITA Šimko. Podľa neho však demokratické inštitúty začínajú pozitívne pôsobiť až po dlhšom čase, keď existuje spätná väzba. "Keď ľudia začnú uvažovať, aké by mali byť kritériá pre dobrého prezidenta," zdôraznil.



Na Slovensku máme podľa Šimka z minulosti s tým, aký by mal byť dobrý prezident, skôr tragické skúsenosti. "Mali sme prezidentov štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo Slovensko, ktorí zlyhali," vyhlásil. Či už to bolo podľa neho v roku 1938, keď sa Československo nebolo schopné postaviť na obranu proti Adolfovi Hitlerovi, hoci sme mali jednu z najlepších armád v Európe. Alebo to bolo v roku 1968, keď Československo obsadili vojská Varšavskej zmluvy. "Ale aj pôsobenie prezidenta SR počas 2. svetovej vojny bolo tragické. Nedokázal sa postaviť proti zločinom, ktoré sme páchali aj na nátlak fašistického Nemecka. Boli štáty, ktoré boli tiež spojencami Nemecka a odmietli deportácie svojich občanov. My sme, žiaľ, túto odvahu na Slovensku nenašli. Nemôžeme hovoriť, že prezident s tým nič nemal. Prinajmenej môže rezignovať, ak s niečím nesúhlasí," zdôraznil Šimko. Najdôležitejšou kvalifikáciou prezidenta je preto podľa neho obstáť v kritických situáciách. "Práve pre ne prezident v ústavnom systéme pôsobí," dodal.

Šimko pripomenul, že Československá ústava z roku 1920 vychádzala z francúzskeho vzoru. "Prebrali sme do značnej miery francúzsky ústavný systém. Práve vo Francúzsku sa ukázalo, že v istej chvíli funkcia prezidenta, ktorá je v kritických momentoch pre ústavný systém významná, sa zablokovala. Nebolo možné efektívne a razantne riešiť nahromadené politické problémy. V 50-tych rokoch zmenili Francúzi systém tak, že zaviedli priamu voľbu prezidenta. Ľudový mandát sa posilnil aj kompetenciami," uviedol.

Na Slovensku sme podľa Šimka v rokoch 1995-96 boli konfrontovaní so situáciou, v ktorej bude problém zvoliť novú hlavu štátu. V tom čase bol predsedom vlády Vladimír Mečiar. "My sme boli vtedy v opozícii. Mali sme pocit, že Mečiar má záujem sústreďovať moc do svojich rúk po tom, ako nebude zvolený prezident, pretože bola potrebná v parlamente trojpätinová väčšina," povedal. Problém zastupovania prezidenta bol riešený tak, že ho v podstate zastupuje predseda vlády. "Videli sme, že premiér bude postupne takýmto spôsobom sústreďovať moc vo svojich rukách s tým, že mu nebude prekážať, ak nebude možné získať trojpätinovú väčšinu. Dostali by sme sa do dilemy, že buď zvolíme prezidenta, ktorého chce koalícia, alebo prezident nebude a jeho kompetencie bude mať premiér. To bol dôvod, prečo sme prišli s úvahami o priamej voľbe prezidenta," upozornil Šimko.

Na pôde KDH prišiel s touto myšlienkou Šimko v lete 1996. Na jeseň s tým prvýkrát verejne vystúpil na sneme kresťanských demokratov. Po sneme predložil návrh ústavného zákona. Ten v parlamente nebol prijatý. "Ohlásili sme, že začneme zberať podpisy na referendum, ktoré by o tejto otázke rozhodlo. Získavali sme pre túto myšlienku aj partnerov na politickej scéne. Bola to téma, na ktorej sa zjednotila celá opozícia. V roku 1997 sme začali zberať podpisy pod petíciu. Získali sme viac ako 500 000 podpisov. Referendum bolo vyhlásené. Vďaka zásahu vtedajšieho ministra vnútra Gustáva Krajčiho otázka o priamej voľbe nebola vytlačená na hlasovacích lístkoch. Preto sa nakoniec referendum neuskutočnilo," spomína Šimko.

Podľa Šimka bola zhoda opozície na priamej voľbe prezidenta zárodkom pohybu, ktorý vytvoril Slovenskú demokratickú koalíciu. Tá uspela vo voľbách v roku 1998 tak, že mohla zostavovať vládu. "My sme otázku priamej voľby živili ďalej. Po zostavení novej vlády v roku 1998 sme zmenili Ústavu SR tak, že sme zaviedli priamu voľbu prezidenta," dodal Šimko.

SITA