Pri zrode Medzinárodnej organizácie práce bolo aj Československo

Ženeva 10. júna (TASR) - Trojdňový summit Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sa v pondelok začal v Ženeve. Koná sa pri príležitosti 100. výročia založenia tejto špecializovanej agentúry Organizácie Spojených národov. TASR pri tejto príležitosti ponúka históriu ILO.


Medzinárodná organizácia práce, jediná trojpartitná agentúra OSN, združuje predstaviteľov vlád, zamestnávateľov a zamestnancov 187 členských štátov - vrátane Slovenska - s tým, aby stanovovala medzinárodné normy, vypracovávala politiku a dávala podnety na vznik nových programov zameraných na podporu dôstojnej práce pre všetkých ľudí na svete. Slovensko sa stalo členským štátom ILO 22. januára 1993.

Sté výročie, ktoré ILO slávi v tomto roku, je príležitosťou pripomenúť si významné a rozhodujúce udalosti, ktoré sa stali počas historického vývoja ILO. Tá bola založená v roku 1919 pod záštitou Versaillskej zmluvy, ktorou sa skončila prvá svetová vojna.

Stanovy ILO vypracovali začiatkom roku 1919 členovia pracovnej skupiny pod vedením riaditeľa Americkej federácie práce (AFL) Samuela Gompersa. V pracovnej skupine boli predstavitelia deviatich krajín: Belgicka, Británie, Československa, Francúzska, Japonska, Kuby, Poľska, Spojených štátov a Talianska. Tento počiatočný proces vyústil do vytvorenia trojpartitnej organizácie združujúcej vo svojich exekutívnych orgánoch predstaviteľov vlád, zamestnávateľov a zamestnancov, uviedla ILO.

Pri vytváraní ILO sa jej zakladatelia v úvahách zameriavali na bezpečnostné, humanitárne, ekonomické a politické otázky. Zvážili dôležitosť sociálnej spravodlivosti na zachovanie mieru, hoci pracujúci boli v priemysle tej doby vykorisťovaní. V spojitosti s uvedomením si ekonomickej vzájomnej prepojenosti na svete sa ukázala ako potrebná nevyhnutnosť spolupracovať, aby sa pracovníkom na tých istých trhoch v konkurujúcich sa krajinách poskytli podobné pracovné podmienky.

V lete 1920 sa ILO presťahovala do Ženevy; na jej čele stál riaditeľ Albert Thomas z Francúzska. Za necelé dva roky existencie schválila ILO deväť medzinárodných dohovorov týkajúcich sa práce a desať odporúčaní. Témami boli dĺžka pracovného času, nezamestnanosť, ochrana materstva (tehotných žien), nočná práca žien, minimálny vek a nočná práca detí.

V decembri 1946 sa ILO stala prvou špecializovanou inštitúciou úplne nového systému OSN.

Generálny riaditeľ ILO, Američan David A. Morse, prevzal v Osle 10. októbra 1969 za ILO Nobelovu cenu za mier.

Juan Somavia z Čile ako generálny riaditeľ ILO položil dôraz na to, že dôstojná práca sa má stať strategickým cieľom na medzinárodnej úrovni.

Brit Guy Ryder konštatoval, že dôstojná práca pre všetkých je možná, ale je na spoločnosti, aby ju umožnila presadiť. V mene tohto imperatívu ILO založila Svetovú komisiu o budúcnosti práce v rámci osláv svojej storočnice v roku 2019.

Bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľga Keltošová bola zvolená na 85. zasadnutí Generálnej konferencie ILO v júni 1997 za prezidentku Medzinárodnej konferencie práce, informoval portál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR