Pri výdatnejších zrážkach sa môže svah na Červenej veži opäť zosunúť

Piešťany/Banka 9. januára (TASR) – Zosuv pôdy, ktorý vznikol na Červenej veži nad obcou Banka pri Piešťanoch 7. januára, nebol pravdepodobne posledný. Pracovníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ), ktorí vykonali prieskum lokality, konštatovali, že pri výdatnejších zrážkach možno očakávať jeho opätovný pohyb. Vzhľadom na rozsah územia, charakter porušenia budov a infraštruktúry považujú z hľadiska socio-ekonomickej významnosti stupeň ohrozenia za vysoký.


Uvádza sa to v odbornom posudku, ktorý vypracovali Pavel Liščák a Júlia Šimeková zo ŠGÚDŠ. Za hlavnú príčinu považujú nahromadenie podzemných vôd. Vzniknutý zosuv premáčanej pôdy dosiahol celkovú dĺžku asi 47 metrov a šírku od 13 do 30 metrov. Plocha zosuvu predstavuje podľa meraní 851,1 m2.

"Ako okamžité protihavarijné opatrenie sme navrhli čo najrýchlejšie gravitačné oddrénovanie s využitím betónového rigolu nad prístupovou komunikáciou. Týmto rigolom budú odvedené do už vybudovanej zbernej šachty a ďalej do Váhu. Toto opatrenie začala obec realizovať v súčinnosti s hasičmi," uvádza sa v materiáli.



Potrebný je rýchly prieskum

V čo najkratšom období bude potrebné podľa geológov zabezpečiť inžinierskogeologický prieskum, ktorý by mal zhodnotiť podmienky a faktory vzniku a vývoja svahových pohybov na porušenom území, spresniť znalosti o inžinierskogeologických a hydrogeologických pomeroch a navrhnúť spôsob sanácie geologického prostredia. "Permanentná sanácia zosuvného územia bude zrejme spočívať v statickom zabezpečení ohrozených stavebných objektov napríklad mikropilótmi či oporným múrom, v efektívnej drenáži prestupujúcich zrážkových vôd a podzemných vôd a spoľahlivom odvedení zachytených vôd mimo zosuvného územia," konštatujú autori v posudku.

Obec Banka prostriedky na odstraňovanie následkov a ďalšie opatrenia podľa starostu Jaroslava Janečka v rozpočte nemá. Chcú preto požiadať o podporu zo štátnych prostriedkov, ako tomu bolo aj v iných prípadoch na Slovensku. Pomoc by mohli dostať aj od Centrálneho krízového fondu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), ktorý je zriadený pre živelné pohromy. Nenávratný finančný príspevok poskytuje však obciam, ktoré doň prispievajú a tou podľa Janečka Banka nie je. "V takom prípade môžu fond požiadať o návratnú bezúročnú pôžičku," informoval TASR Ivan Krajčovič z oddelenia komunikácie TTSK.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR