Pri atentáte na lietadlo nad mestom Lockerbie zahynulo 270 ľudí

Londýn 21. decembra (TASR) - Lietadlo americkej spoločnosti Pan Am, linka č. 103 z Londýna do New Yorku, explodovalo vo vzduchu pred 30 rokmi, 21. decembra 1988. O život prišlo všetkých 259 osôb na palube, ako aj 11 ľudí z mesta Lockerbie, nad ktorým sa stroj v tom čase nachádzal.


USA a Británia obvinili 14. novembra 1991 z účasti na bombovom útoku dvoch Líbyjčanov, ktorými boli Abdal Básat Migrahí a Amín Chalífa Fahíma. Líbya to poprela.

Medzinárodný súdny dvor so sídlom v holandskom Haagu si 26. marca 1992 vypočul požiadavku Líbye, aby spor rozhodol a vydal dočasný zákaz Spojeným štátom a Británii pristúpiť k vojenskej akcii.

Bezpečnostná rada OSN 31. marca 1992 v rezolúcii č. 748 prikázala Líbyi vydať podozrivých do 15. apríla toho istého roku pod hrozbou uvalenia celosvetových sankcií - vzdušného embarga, zákazu predaja zbraní a obmedzenia diplomatických vzťahov.

Vtedajší najvyšší líbyjský predstaviteľ Muammar Kaddáfí 30. apríla 1992 vyhlásil, že Tripolis podozrivých nevydá, ale že sa môžu sami vzdať. Po následných nekonečných rokovaniach Všeobecný ľudový kongres Líbye 15. decembra 1998 súhlasil so súdnym procesom v Holandsku.

Líbya vydala 5. apríla 1999 podozrivých a tí odcestovali do Holandska. OSN zrušila sankcie voči Líbyi. Nasledujúci deň podozriví predstúpili pred haagsky tribunál, ktorý ich obžaloval z bombového atentátu a zavraždenia 270 ľudí.

Vydanie obvinených do holandského Haagu uvítalo Rusko a krajiny Perzského zálivu. Británia zrušila finančné sankcie voči Líbyi, avšak USA nie. Sankcie voči Líbyi odvolala 20. apríla 1999 aj Európska únia (EÚ).

Abdala Básata Alího Migrahího uznal 31. januára 2001 súd za vinného a odsúdil na doživotný trest väzenia. Spoluobžalovaného Amína Chalífu Fahímu súd vyhlásil za nevinného a prepustil na slobodu.

Líbya požiadala 6. mája 2009 škótsku vládu o vydanie bývalého líbyjského agenta Migrahího. K žiadosti došlo po ratifikácii dohody o vzájomnom vydávaní väzňov medzi Líbyou a Britániou. Škótsky súd 18. augusta 2009 rozhodol, že Líbyjčan môže odvolanie proti svojmu verdiktu stiahnuť. Toto súdne rozhodnutie odstránilo prekážku na jeho prepustenie alebo presun naspäť do väzenia vo vlasti.

Škótska vláda 20. augusta 2009 rozhodla o prepustení Abdala Básata Migrahího. Muža po prepustení na ceste do Líbye sprevádzal syn líbyjského lídra Muammara Kaddáfího. Na vojenskom letisku v Tripolise ho vítali tisícky ľudí. Britská vláda v septembri 2009 po prvý raz otvorene priznala, že pri prepustení Migrahího, atentátnika z Lockerbie, zohrali úlohu ropné obchody.

Bývalý líbyjský minister spravodlivosti Mustafá Abdal Džalál 23. februára 2011 vyhlásil, že vodca Muammar Kaddáfí osobne nariadil bombový atentát na dopravné lietadlo amerických aerolínií nad škótskym mestom Lockerbie.

Jediný človek, ktorého za bombový útok na americké lietadlo odsúdili, bol niekdajší dôstojník líbyjskej tajnej služby Abdal Básat Migrahí. Podľa vyjadrenia svojich príbuzných zomrel 20. mája 2012 vo veku 60 rokov v líbyjskej metropole Tripolis. Podľahol po dlhom boji rakovine, keď došlo k prudkému zhoršeniu jeho stavu. Zomrel skoro tri roky po tom, ako ho z humanitárnych dôvodov prepustili z väzenia v Škótsku. Trpel totiž rakovinou prostaty a lekári mu predpovedali vtedy maximálne tri mesiace života.

Po návrate do vlasti Líbyjčania privítali Migrahího ako hrdinu. Odvtedy žil utiahnuto vo svojej rodinnej vile v Tripolise, väčšinou pripútaný na lôžko. Až do konca trval na tom, že s útokom nad Lockerbie nemal nič spoločné.

Škótska komisia pre revíziu trestných prípadov (SCCRC) v máji 2018 oznámila, že sa rozhodla celý prípad "v záujme spravodlivosti" opäť preskúmať. O posmrtné očistenie Migrahího mena sa usiluje jeho rodina, ktorá v apríli 2017 odovzdala komisii zložku s dôkazmi.

Trosky lietadla spoločnosti Pan Am sa 25. apríla 2013 vrátili do Škótska. Trup Boeingu 747 po teroristickom útoku opäť poskladali z nájdených úlomkov pracovníci britského Úradu pre vyšetrovanie leteckých nehôd (AAIB) a bol uložený vo Farnborough, grófstvo Hampshire. Zvyšky lietadla následne previezli do hangáru v meste Dumfries na juhu Škótska.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR