Prezidentka Čaputová sa prihovorila občanom: My všetci tvoríme Slovensko, nenávisť nie je riešením (video)

Novoročný príhovor prezidentky Zuzany Čaputovej:

Vážené spoluobčianky, vážení spoluobčania, milí diváci na Slovensku i v zahraničí, príjemné sviatočné popoludnie vám želám!

Na začiatku nového roka vám všetkým prajem nech ste zdraví, šťastní a spokojní v kruhu svojich najbližších. Nech sa nám darí objavovať svoj vnútorný pokoj, lebo len tak ho dokážeme dať ostatným. Nech máme všetci úspešnejší a bezpečnejší rok, v ktorom Slovensko zavŕši dvadsiaty deviaty rok svojej štátnosti.

Dovoľte mi, aby som sa vám, v tomto náročnom období, prihovorila skôr ľudsky ako politicky.

Keď som takto pred rokom predniesla svoj prvý novoročný príhovor, len málokto tušil, aký rok nás čaká. Bol to výnimočný a ťažký rok, asi najťažší, aký si za svoj život pamätám. Rok, v ktorom sa udialo aj veľa dobrého a ukázalo sa v ňom veľa hrdinov a hrdiniek. Rok dôležitých zmien, rok nádejí, ale aj sklamaní, rok pravdy a jej popierania, a tiež rok bolesti. Každého empatického a vnímavého človeka tento rok donútil – obrazne povedané – pokľaknúť, skloniť hlavu a uznať si, že hoci ako ľudstvo vieme lietať do vesmíru, voči neviditeľnému vírusu sme na čas boli bezradní. Nedávno ma zaujala jedna myšlienka: „Tam, kde vzniká nebezpečenstvo, zároveň rastie sila záchrany.“

Boli sme teda svedkami nezlomného ľudského úsilia, spolupráce, kreativity, odbornosti, ktoré pomáhali hľadať liečbu a vakcínu. Vedci na celom svete a skvelé vedecké osobnosti na Slovensku, prichádzali s riešeniami, postupmi, testami. Slovenská veda opäť raz ukázala vysokú kvalitu, napriek jej ťažkým podmienkam. Dôverujme vedeckému poznaniu a globálnemu úsiliu vedeckej komunity aj pri vývoji vakcín. Od toho, koľko ľudí presvedčia argumenty o dôležitosti očkovania pri boji s vírusom, bude závisieť miera získanej kolektívnej imunity, a tiež čas, keď sa budeme môcť vrátiť k spôsobu života, na ktorý sme boli zvyknutí.

Silu záchrany sme videli aj v snahe pomôcť si navzájom. Množstvo dobrovoľníkov pomáhalo po celom Slovensku. Šitím rúšok, zabezpečovaním nákupov alebo opatrovaním slabších.

Zdravotníci, záchranári, laboranti a ostatní ľudia v prvej línii boli tento rok pre nás vakcínou ľudskosti. Ak sme schopní uvedomiť si ich obetu, nemôžeme už ostať ľahostajní k iným ľuďom v núdzi. Ľudia v týchto profesiách na úkor osobného života, v podmienkach slovenského zdravotníctva, bojujúc s únavou od jari aj za cenu ohrozenia vlastného zdravia, zachraňujú druhých. Aj teraz, v týchto sekundách.

Svojim nasadením a profesionalitou naše ozbrojené sily, policajti a hasiči v neľahkých podmienkach potvrdili svoju dobrú povesť, a to, že sú pevným pilierom nášho štátu, osobitne v krízových situáciách.

Oceniť treba aj učiteľky a učiteľov, ktorí museli preukázať veľkú dávku tvorivosti v nových podmienkach dištančnej výučby. Minulý rok tiež ukázal dôležitosť často prehliadaných profesií, ktoré sú v kríze kľúčové ako opatrovateľky, predavačky, vodiči a ďalší. Nasadenie vás všetkých je hodné nášho veľkého poďakovania.

Ľudské dobro v jeho koncentrovanej a čistej podobe. Aj tohoto sme boli svedkami minulý rok. Nekonečné slová vďaky nikdy nevyvážia hodnotu pomoci a obety vás všetkých.

K dobrým správam z minulého roka patria aj tie z oblasti spravodlivosti. Od minulého roku máme kompletný Ústavný súd, obnovenú Súdnu radu, nové vedenie Najvyššieho súdu aj Generálnej prokuratúry. Vyšetrujú sa tiež skutky, ktoré boli roky zakrývané a prehliadané. V boji s korupciou a v prístupe k spravodlivosti sme stihli viac, ako za niekoľko predchádzajúcich rokov dokopy.

Milí spoluobčania,

popis uplynulého roka by však nebol úplný, ak by som nespomenula aj jeho odvrátenú stránku. Bol to tiež rok klamstiev, manipulácií, ľudskej hlúposti, či sebectva. Okrem skutočných expertov na epidémie zviditeľnil aj ľudí, ktorých nevedomosť bola nahradená sebavedomým krikom. Vidíme, ako sa nám vytráca úcta k vzdelaniu a k odbornosti. Ako sa vytráca pokora pred nepoznaným. Viem, že tieto slová nemajú zmysel pre tých, ktorí manipulujú zámerne s cieľom ovládať. Význam týchto slov však možno zachytia tí z vás, ktorí sú zneistení, lebo v množstve informácií sa často stráca podstata. Buďte, prosím, pozorní k zdrojom, z ktorých informácie čerpáte. Ani strach a hnev, ktorý možno právom cítite, nie je dôvodom na zjednodušené verzie reality. Dôverujte nám, prosím, že vaše životy nám nie sú ľahostajné.

V uplynulom roku sme zažili až príliš veľa sporov, aj tých politických, ktoré nás oberajú o potrebný nadhľad a bránia nám pozerať sa dopredu. Nie sme súčasťou vojny a nenávisť, ktorá sa v spoločnosti šíri, nie je riešením. Našim nepriateľom nie sú opatrenia, ani ľudia s iným názorom. Našim nepriateľom je vírus, ktorý porazíme len spoločne. My všetci spolu, teraz, tvoríme Slovensko. A na zvládnutie krízy potrebujeme vidieť v tom druhom aj brata, sestru, občana, človeka, o ktorého pochopenie nikdy nestratí zmysel sa snažiť.

V minulom roku v nebývalej miere mnohí z vás stratili svojich blízkych. Žiadne slová nenahradia ich prítomnosť. Dovoľte mi preto aspoň vyjadriť moju úprimnú účasť na vašej bolesti.

Pre mnohých z vás minulý rok tiež znamenal stratu istôt, či zamestnania. Oceňujem kroky vlády, ktorá pripravila finančnú pomoc strádajúcim zamestnancom a podnikateľom. Tieto opatrenia však denne testuje životná realita a je potrebné ich ďalej upravovať, aby nikto z vás neprepadával cez záchrannú sieť pomoci. Osobitne bol uplynulý rok náročný pre ľudí pracujúcich v kultúre a v službách, ktoré musia byť zatvorené. Všetkých vás naša spoločnosť veľmi potrebuje, a to, ako nám chýbate, si teraz uvedomujeme ešte intenzívnejšie. Preto prvoradou úlohou štátu dnes musí byť pomoc tým, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli na prahu prežitia. Pomoc je základom dôvery a dôvera je predpokladom fungujúceho štátu, prosperity a súdržného spoločenstva.

Z týchto dní je zrejmé, že začiatok nového roka ešte nebude ľahký a bude si vyžadovať ďalšie obmedzenia. Avšak obmedzenia za tým najdôležitejším účelom, záchranou životov. Prosím, vydržme to ešte.

Vážení spoluobčania,

momenty – ako pandemická kríza – sú podľa pápeža Františka deliacou líniou medzi rôznymi érami. Preto je podľa neho teraz správny čas snívať vo veľkom, premyslieť naše priority a následne sa podľa toho správať v našich každodenných životoch. „Ak máme z pandémie vyjsť naozaj menej sebeckí, musíme sa nechať dotknúť bolesťou ostatných,“ hovorí pápež. Pozrime sa teda dopredu, pozrime sa na rok, ktorý nás čaká. Dúfajúc, že to bude rok obnovy po pandémii.

Potrebujeme spojiť sily, aby sme nepremárnili bezprecedentnú pomoc v podobe Fondu obnovy. Miliardy eur, ktoré v nasledujúcich rokoch môžeme získať z Európskej únie na Slovensko, nám pomôžu nielen odstraňovať následky krízy, ale aj riešiť príčiny našej zraniteľnosti a slabej odolnosti. Pred nami je rok, keď sa musíme nielen postaviť na nohy, ale aj správne vykročiť.

Vydajme sa cestou kvalitného a dostupného vzdelania pre všetkých. Deti, ktoré zažili najväčšiu krízu vo vzdelávaní, si zaslúžia zažiť aj najväčšiu zmenu nášho školstva k lepšiemu. Pusťme sa do obnovy našej ekonomiky. Bude si to vyžadovať investície do inovácii a nových technológií, tak poďme pozdvihnúť to, čo je v tejto oblasti kvalitné a dostaňme to na svetovú úroveň. Stanovme si konkrétne kroky k napĺňaniu klimatických cieľov, pretože len samotné ciele nestačia. Potrebujeme spraviť ochranu životného prostredia súčasťou našich každodenných životov. Nezatvárajme oči pred chudobou, ale riešme jej príčiny. Pandémia ešte viac zvýraznila, že problém chudoby sa týka nielen ľudí bez práce, ale aj ľudí a celých rodín, ktoré žijú bez úspor, prakticky len z ruky do úst. Slovensko sa postaví na nohy len, ak na nohy postavíme ľudí s najnižšími príjmami, ktorých korona ťažko zasiahla.

K naplneniu veľkých cieľov obnovy Slovenska potrebujeme ale najskôr obnoviť dôveru. Tento neviditeľný, ale o to silnejší tmel, ktorý spája ľudí, komunity, spoločnosť. Dôveru, že štát dokáže pomôcť tým, ktorí v kríze strádajú. Dôveru, že rozhodnutia politikov v kríze prichádzajú včas a sú najlepšie z možných. Dôveru, že blaho občanov a nie osobné záujmy sú predmetom politickej súťaže. Potrebujeme obrátiť pozornosť od toho „kto za to môže“ k tomu, „čo s tým vieme urobiť“. Sledujúc dianie posledných dní a týždňov je táto úloha ešte naliehavejšia.

Vážení spoluobčania,

keď sa rozhliadnem, vidím Slovensko, ktoré má nezlomného ducha a úžasných ľudí. Ale vidím tiež Slovensko rozdelené, unavené a aj ubolené. Všetkých nás kríza zasiahla, ale niekoho doslova láme, siaha na prežitie a berie dôstojný život. Je preto čas spojiť sily a zomknúť sa pre obnovu krajiny. My všetci sme jedna ľudská rodina a pri pohľade dopredu nie je nič dôležitejšie ako naše spojenectvo.

Zvládneme to!