|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. septembra 2010
Prezident zahlasoval desať minút pred koncom
Tagy: referendum Ivan Gašparovič
Prezident Ivan Gašparovič napokon hlasoval v sobotňajšom referende. Hlava štátu odmietala pred plebiscitom povedať, či sa ho zúčastní, alebo nie. "Vopred sa ...
Zdieľať
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) - Prezident Ivan Gašparovič napokon hlasoval v sobotňajšom referende. Hlava štátu odmietala pred plebiscitom povedať, či sa ho zúčastní, alebo nie. "Vopred sa nikdy nevyjadril, že sa na referende nezúčastní, zároveň však ani nepotvrdil svoju účasť, aby takýmito vyjadreniami nepodporil referendum, ktoré strana SaS využila ako spôsob cesty do Národnej rady SR a na propagáciu vlastných politických cieľov," povedal pre agentúru SITA prezidentov hovorca Marek Trubač. Gašparovič hlasoval na ZŠ Jelačičova v bratislavskom Ružinove o 21:50, teda desať minút pred uzatvorením volebných miestností.
Politológa Grigorija Mesežnikova jeho účasť na plebiscite prekvapila. "Neviem, či si neuvedomil, že predsa len ako hlava štátu by mal mať väčšiu úctu k inštitútu priamej demokracie," povedal agentúre SITA Mesežnikov.
Politológ kritizuje, že prezident do poslednej chvíle zahmlieval, či v referende zahlasuje. Bolo by férovejšie, keby Gašparovič od začiatku povedal, či pôjde, alebo nepôjde hlasovať a uviedol svoje dôvody. "Do značnej miery to poukázalo na jeho profil ako politika," poznamenal Mesežnikov. Argument o podpore referenda ako podpore SaS považuje politológ za nelegitímny. "Petičná akcia bola súčasťou straníckych aktivít predvolebnej kampane SaS, ale keď je už referendum vyhlásené, ide o to, aby sa občania vyjadrili k otázkam," myslí si Mesežnikov. Pripomína rok 1998, keď Gašparovičovi ako členovi HZDS neprekážala stranícka angažovanosť sa v referende o zákaze privatizácie strategických podnikov. "Aj referendum o predčasných voľbách, iniciované v roku 2004 Smerom, ktoré bolo nevhodné z hľadiska ústavného systému, napriek tomu vtedy Ivan Gašparovič nemal výhrady voči rýdzostraníckej aktivite," upozorňuje Mesežnikov.
Svojím výrokom, že nechce podporovať propagandu jednej strany, prezident podľa politológa odhalil svoju pozíciu. "Keby tento postoj prezentoval pred parlamentnými voľbami, bolo by to v poriadku, ale keď sa už tá strana dostala do parlamentu, nemá to ako zmeniť situáciu," vyhlásil Mesežnikov. Účasť prezidenta na referende by nemala veľký vplyv z hľadiska motivácie veľkej masy. "Ale zo svojej pozície mohol vyhlásiť referendum hneď po vyzbieraní podpisov, a to neurobil," hovorí Mesežnikov. Predseda SaS Richard Sulík po predložení petície s približne 400-tisíc podpismi občanov za vyhlásenie referenda žiadal hlavu štátu, aby vypísala referendum na deň parlamentných volieb (12. júna), alebo na deň komunálnych volieb, ktoré budú na jeseň. Chcel tak ušetriť náklady na hlasovanie i zabezpečiť referendu požadovanú účasť. Prezident jeho návrhu nevyhovel.
Podľa neoficiálnych výsledkov bola celková účasť na sobotňajšom referende 22,84 percenta, takže výsledky budú neplatné. Údaj zverejnil Štatistický úrad SR po spočítaní hlasov vo všetkých 5060 okrskoch. Spomedzi 4 369 553 oprávnených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie sa na referende zúčastnilo 998 142 ľudí. Na šesť referendových otázok odpovedala väčšina hlasujúcich kladne. Najvýraznejší súhlas vyslovili hlasujúci v referende so zúžením poslaneckej imunity, hneď po tom so znížením počtu poslancov zákonodarného zboru zo 150 na 100. V sobotu sa rozhodovalo aj o nákupe lacnejších automobilov pre verejné orgány, zrušení koncesionárskych poplatkov, zrušení práva na odpoveď pre osoby poverené výkonom verejnej moci a možnosti voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet.
K výsledkom referenda sa prezident Ivan Gašparovič vyjadrí dnes napoludnie pred svojou cestou na Island.
SITA
Politológa Grigorija Mesežnikova jeho účasť na plebiscite prekvapila. "Neviem, či si neuvedomil, že predsa len ako hlava štátu by mal mať väčšiu úctu k inštitútu priamej demokracie," povedal agentúre SITA Mesežnikov.
Politológ kritizuje, že prezident do poslednej chvíle zahmlieval, či v referende zahlasuje. Bolo by férovejšie, keby Gašparovič od začiatku povedal, či pôjde, alebo nepôjde hlasovať a uviedol svoje dôvody. "Do značnej miery to poukázalo na jeho profil ako politika," poznamenal Mesežnikov. Argument o podpore referenda ako podpore SaS považuje politológ za nelegitímny. "Petičná akcia bola súčasťou straníckych aktivít predvolebnej kampane SaS, ale keď je už referendum vyhlásené, ide o to, aby sa občania vyjadrili k otázkam," myslí si Mesežnikov. Pripomína rok 1998, keď Gašparovičovi ako členovi HZDS neprekážala stranícka angažovanosť sa v referende o zákaze privatizácie strategických podnikov. "Aj referendum o predčasných voľbách, iniciované v roku 2004 Smerom, ktoré bolo nevhodné z hľadiska ústavného systému, napriek tomu vtedy Ivan Gašparovič nemal výhrady voči rýdzostraníckej aktivite," upozorňuje Mesežnikov.
Svojím výrokom, že nechce podporovať propagandu jednej strany, prezident podľa politológa odhalil svoju pozíciu. "Keby tento postoj prezentoval pred parlamentnými voľbami, bolo by to v poriadku, ale keď sa už tá strana dostala do parlamentu, nemá to ako zmeniť situáciu," vyhlásil Mesežnikov. Účasť prezidenta na referende by nemala veľký vplyv z hľadiska motivácie veľkej masy. "Ale zo svojej pozície mohol vyhlásiť referendum hneď po vyzbieraní podpisov, a to neurobil," hovorí Mesežnikov. Predseda SaS Richard Sulík po predložení petície s približne 400-tisíc podpismi občanov za vyhlásenie referenda žiadal hlavu štátu, aby vypísala referendum na deň parlamentných volieb (12. júna), alebo na deň komunálnych volieb, ktoré budú na jeseň. Chcel tak ušetriť náklady na hlasovanie i zabezpečiť referendu požadovanú účasť. Prezident jeho návrhu nevyhovel.
Podľa neoficiálnych výsledkov bola celková účasť na sobotňajšom referende 22,84 percenta, takže výsledky budú neplatné. Údaj zverejnil Štatistický úrad SR po spočítaní hlasov vo všetkých 5060 okrskoch. Spomedzi 4 369 553 oprávnených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie sa na referende zúčastnilo 998 142 ľudí. Na šesť referendových otázok odpovedala väčšina hlasujúcich kladne. Najvýraznejší súhlas vyslovili hlasujúci v referende so zúžením poslaneckej imunity, hneď po tom so znížením počtu poslancov zákonodarného zboru zo 150 na 100. V sobotu sa rozhodovalo aj o nákupe lacnejších automobilov pre verejné orgány, zrušení koncesionárskych poplatkov, zrušení práva na odpoveď pre osoby poverené výkonom verejnej moci a možnosti voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet.
K výsledkom referenda sa prezident Ivan Gašparovič vyjadrí dnes napoludnie pred svojou cestou na Island.
SITA
Tagy: referendum Ivan Gašparovič
Súvisiace články:
REFERENDUM: Konečné neoficiálne výsledky hlasovania (19. 9. 2010)
Účasť na referende podľa obvodov (19. 9. 2010)
KUSÝ: Hlasujúci pochopili to, čo nechápe prezident (19. 9. 2010)
Referendum nebude platné, hlasovalo milión ľudí (19. 9. 2010)
Priebežná účasť na referende zatiaľ 19,61 percenta (18. 9. 2010)
Aj Moškovec s tradične vysokou účasťou má len 34% (18. 9. 2010)
Dnešný plebiscit v Bratislave patrí najmä mladým (18. 9. 2010)
RADIČOVÁ: Opozícia má so zúžením imunity problém (18. 9. 2010)
Veľa Rómov z Luníka IX nevie, čo je referendum (18. 9. 2010)
Béla Bugár očakáva nízku účasť v referende (18. 9. 2010)