Prezident vymenoval Á. Érseka za ministra dopravy

Profil Árpáda Érseka
Narodil sa 22. júna 1958 v Bratislave. Po absolvovaní gymnázia v Šamoríne (1973-1977) študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK) v Bratislave (1977–1981). Po obhájení rigoróznej práce a absolvovaní rigoróznej štátnej skúšky získal v roku 1984 akademický titul doktor pedagogiky (PaedDr.). V rokoch 1982–1986 vyučoval na FTVŠ UK. Ako odborný tréner šermu a reprezentačný tréner slovenskej šermiarskej reprezentácie pôsobil Árpád Érsek v rokoch 1986–2006.

V rokoch 2010–2012 bol štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Most–Híd pôsobil v období rokov 2012 až 2016. Od roku 2014 je členom predsedníctva Most-Híd. Po voľbách v marci 2016 bol menovaný za štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Výberový chronologický prehľad demisií členov vlád SR od roku 1993
19. marca 1993 - Prezident SR Michal Kováč prijal demisiu ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka.
15. júna 1993 - Ľubomír Dolgoš rezignoval na funkciu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku SR.
18. júna 1993 - Matúš Kučera podal prezidentovi SR Michalovi Kováčovi demisiu na funkciu ministra školstva a vedy SR.
28. februára 1994 - Prezident SR akceptoval demisiu ministra zahraničných vecí SR Jozefa Moravčíka, ktorý ju podal 23. februára 1994.
25. februára 1994 - Podpredseda vlády SR Roman Kováč odovzdal prezidentovi SR Michalovi Kováčovi abdikačný list, ktorý prezident SR akceptoval 28. februára 1994.
3. novembra 1994 - Podpredseda vlády SR Ivan Šimko osobne doručil prezidentovi SR Michalovi Kováčovi písomnú demisiu. Dôvodom bola jeho kandidatúra na podpredsedu Národnej rady SR.
14. apríla 1997 - Prezident SR Michal Kováč prijal demisiu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Alexandra Rezeša. Rezeš opustil funkciu zo zdravotných dôvodov.
26. mája 1997 - Reagujúc na kauzu okolo zmareného referenda o priamej voľbe prezidenta a o vstupe do NATO odstúpil minister zahraničných vecí Pavol Hamžík.
30. septembra 1998 - Predseda NR SR Ivan Gašparovič zastupujúc prezidenta SR prijal žiadosť o demisiu ministerky zahraničných vecí Zdenky Kramplovej.
19. februára 1998 - Do Kancelárie prezidenta SR Michala Kováča podali žiadosť o uvoľnenie z funkcií ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Keltošová a minister obchodu Karol Česnek.
9. augusta 1999 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka (SDK-KDH) požiadal prezidenta SR o uvoľnenie z funkcie. S pôsobením Palacku na tomto poste sa spájali kauzy súvisiace s výberom konzultanta na privatizáciu Slovenských telekomunikácií, pridelením licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1800 a odňatím licencie Slovenským aerolíniám.
19. októbra 1999 - Minister hospodárstva Ľudovít Černák (SDK-DÚ) podal demisiu kvôli viacerým nevyriešeným a nezvládnutým privatizačným projektom.
4. júla 2000 - Minister zdravotníctva SR Tibor Šagát (SDK-DÚ) abdikoval na svoju funkciu kvôli spoločenskému a politickému tlaku, ktorému bol vystavený počas liečby ťažko chorého prezidenta SR Rudolfa Schustera.
2. januára 2001 - Abdikačné listiny na funkciu ministra obrany odovzdal do rúk prezidenta Pavol Kanis (SDĽ). Svoju rezignáciu oznámil po tom, čo nedokázal spoľahlivo vysvetliť financovanie stavby svojej luxusnej vily.
14. mája 2001 - Minister vnútra SR Ladislav Pittner podal demisiu. Abdikačné listy odovzdal do rúk prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý jeho demisiu prijal. Pre rezignáciu sa Pittner rozhodol po konzultáciách s premiérom Mikulášom Dzurindom. Dôvodom bol tlak časti koalície, ktorá mala výhrady voči jeho pôsobeniu vo funkcii a ktorá tvrdila, že sa pre ňu stal nedôveryhodnou osobou.
20. - 22. januára 2002 - SDĽ požiadala premiéra Dzurindu, aby odvolal Brigitu Schmögnerovú z funkcie ministerky financií z dôvodu nespokojnosti s jej prácou. Hoci premiér návrh SDĽ odmietol, Schmögnerová podala sama demisiu, aby nevyvolala vládnu krízu.
18. apríla 2002 - Minister školstva Milan Ftáčnik (SDĽ) podal demisiu, pretože začal pôsobiť v novom politickom subjekte, Sociálnodemokratickej alternatíve (SDA).
10. septembra 2003 - Demisiu ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa prijal prezident SR Rudolf Schuster. Abdikoval po tom, ako mu materská ANO vyslovila politickú nedôveru za údajné poškodzujúce výroky v médiách.
11. mája 2005 - Minister kultúry Rudolf Chmel podal demisiu do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Na odchode z funkcie sa Chmel dohodol už koncom roku 2004 s Pavlom Ruskom ako predsedom ANO, ktorá ho do vlády nominovala.
17. októbra 2005 - Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník podal demisiu do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Rozhodol sa tak po medializovaní kauzy, pri ktorej jeho rodinná firma požiadala o príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
1. februára 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Juraja Lišku (SDKÚ), ktorý sa rozhodol odstúpiť z funkcie po tragickej havárii slovenského vojenského lietadla AN-24, pri ktorom zahynulo 19. januára v severovýchodnom Maďarsku 42 osôb.
7. februára 2006 - Minister vnútra Vladimír Palko, minister spravodlivosti Daniel Lipšic a minister školstva Martin Fronc podali demisiu do rúk prezidenta Ivana Gašparoviča. Abdikácia troch členov vlády prišla deň po rozhodnutí KDH odísť z vládnej koalície. Kresťanskí demokrati prešli do opozície, pretože SDKÚ-DS odmietla podporiť zmluvu o výhrade svedomia medzi SR a Vatikánom.
25. januára 2008 - Po rozhovore s predsedom vlády Robertom Ficom minister obrany František Kašický podal demisiu. Premiér jeho rozhodnutie akceptoval. Dôvodom boli tendre na upratovacie práce a odpratávanie snehu na ministerstve obrany, ktoré boli v rozpore so schválenými pravidlami vypísané vo výške takmer 4 miliardy korún.
3. júna 2008 - Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za nového ministra zdravotníctva Richarda Rašiho. Urobil tak po tom, ako prijal z rúk doterajšieho šéfa rezortu Ivana Valentoviča abdikačné listiny.
18. augusta 2008 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra životného prostredia Jaroslava Izáka. Personálnu výmenu v kresle ministra životného prostredia si pre neetické prideľovanie dotácií z Environmentálneho fondu vyžiadal predseda vlády.
26. januára 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra zahraničných vecí SR Jána Kubiša. Kubiš nastúpil na pozíciu výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie (EHK) OSN, do ktorej ho 19. decembra 2008 vymenoval generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Pan Ki-mun.
15. apríla 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR Mariana Januška.
23. júna 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Dôvodom bolo, že ho členovia Súdnej rady SR dňa 22. júna toho roku v tajnej voľbe zvolili do funkcie predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR.
16. septembra 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka (ĽS-HZDS).
2. júla 2014 - Minister hospodárstva Tomáš Malatinský podal demisiu. Išlo o prvú zmenu v kabinete Roberta Fica (Smer-SD), od jeho nástupu do vlády v apríli 2012.
2. júla 2014 - Po vzájomnej dohode s premiérom Robertom Ficom sa rozhodol podať demisiu minister školstva Dušan Čaplovič.
3. novembra 2014 - Zuzana Zvolenská (nom. Smer-SD) prijala výzvu premiéra Roberta Fica a odišla z postu ministerky zdravotníctva SR. Dôvodom bol podozrivý nákup CT prístroja piešťanskou nemocnicou. Premiér vyzval na odstúpenie z funkcie podpredsedníčky NR SR aj Renátu Zmajkovičovú (Smer-SD), ktorá je predsedníčkou dozornej rady v piešťanskej nemocnici v súvislosti s kauzou nákupu drahšieho CT prístroja v tejto nemocnici.
25. novembra 2014 - Prezident SR Andrej Kiska prijal demisiu ministra školstva Petra Pellegriniho (Smer-SD), ktorý sa stal novým predsedom Národnej rady SR. V tajnej voľbe mu svoj hlas odovzdalo 120 poslancov zo 136 prítomných. Pellegrini nastúpil do čela parlamentu po Pavlovi Paškovi (Smer-SD), ktorý sa tejto pozície vzdal.
21. apríla 2015 - Hlava štátu Andrej Kiska prijal abdikáciu ministra hospodárstva Pavla Pavlisa. Stalo sa tak po medializácii informácií o upratovacích službách v organizáciách spadajúcich pod jeho rezort, ktoré získala firma jeho švagra, a po následnom rozhovore s predsedom vlády.