Prezident tasí ESO, zmena čaká úrady aj väznice

BRATISLAVA 8. novembra (WEBNOVINY) – Od nového roka zanikne 64 špecializovaných krajských úradov. Vyplýva to zo zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, ktorý dnes podpísal prezident Ivan Gašparovič.


Odštartovala sa tak prvá etapa reformy štátnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa).

Pri zrušení krajských školských úradov, krajských stavebných úradov a územných vojenských správ prejdú ich kompetencie na obvodné úrady v sídlach krajov, keďže na nižšej úrovni v súčasnosti tieto úrady nemajú ekvivalent.

Pôsobnosť ostatných rušených úradov prejde na obvodné úrady v sídlach krajov príslušnej existujúcej špecializovanej miestnej štátnej správy.

Týka sa to krajských úradov životného prostredia, krajských pozemkových úradov, krajských lesných úradov, krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a katastrálnych úradov na úrovni kraja.

Po novom obvodné úrady nebudú mať postavenie rozpočtových organizácií, ale len preddavkových organizácií, pričom budú financované z rozpočtu ministerstva vnútra. Rovnako ako doteraz bude prednostu obvodného úradu vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra.


Dvesto úradníkov skončí na dlažbe

Status rozpočtovej organizácie stratí podľa legislatívy 90 úradov, medzi nimi 50 obvodných úradov, osem krajských riaditeľstiev Policajného zboru a osem krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru.

O prácu by malo prísť v dôsledku rušenia špecializovaných krajských úradov 199 ľudí. Zákon, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2013, by mal štátny rozpočet v budúcom roku odľahčiť o približne 3,2 milióna eur. Ide o prvú fázu veľkej reformy štátnej správy pod názvom Program ESO.

V druhej etape reformy by sa mali všetky pôsobnosti miestnej štátnej správy od 1. januára 2014 integrovať do jedného štátneho úradu. Občan tak bude môcť podľa programu akúkoľvek svoju vec vybaviť na jednom mieste. Do roku 2016 tak plánuje kabinet ušetriť 700 miliónov eur.

Poslanci za Smer-SD pri schvaľovaní návrhu v parlamente zamietli pozmeňujúci návrh Martina Chrena (SaS), ktorý presadzoval, aby štátne úrady boli v stredu otvorené dlhšie, a to do 18:00.


Cestovné doklady sa zmenia

Požiadavka Európskej únie, aby mal každý človek, vrátane malých detí, svoj cestovný doklad, sa premietne aj do slovenskej legislatívy, zákon nebude umožňovať zápis dieťaťa mladšieho ako päť rokov do cestovného dokladu rodiča. Vyplýva to z novely zákona o cestovných dokladoch, ktorú dnes podpísal prezident Ivan Gašparovič.

Právna norma upravuje výšku veku, od ktorého sa cestovný pas vydá na dva roky, respektíve na päť rokov. Cestovný pas sa bude vydávať do šiestich rokov veku s platnosťou na dva roky. V súčasnosti sa pas s platnosťou na dva roky vydáva dieťaťu mladšiemu ako päť rokov. Do 16 rokov veku sa bude vydávať cestovný pas s platnosťou na päť rokov a cestovný pas s platnosťou na desať rokov sa bude vydávať starším ako 16 rokov.

V súčasnosti sa cestovný pas s platnosťou na desať rokov vydáva občanovi staršiemu ako 13 rokov.
Zníži sa poplatok za urýchlené vydanie cestovného dokladu do dvoch pracovných dní, a to zo štvornásobku príslušnej sadzby na trojnásobok. Napríklad dospelý tak zaplatí 99 eur namiesto 132 eur. Bude existovať aj možnosť požiadať o vydanie cestovného dokladu do desiatich pracovných dní, pričom za takéto urýchlené vydanie občan zaplatí dvojnásobok príslušnej sadzby, teda dospelý 66 eur.

Novela tiež ruší vykonávanie zmeny údajov v cestovnom doklade, a to zmenu údaja o titule alebo hodnosti, o ťažkom zdravotnom postihnutí a o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Podľa rezortu vnútra v súčasnosti spôsobuje v praxi zapisovanie zmien do existujúcich dokladov problémy.

Preto po novom v prípade, že občan chce zmeniť niektorý zo spomenutých údajov, musí požiadať o vydanie nového cestovného dokladu. Kompenzáciou bude zníženie poplatku za nový cestovný doklad na 15 eur pre tých, ktorí žiadali zapísať zmenu o ťažkom zdravotnom postihnutí.

Novela počíta aj s tým, že ak sa občanovi nedajú dočasne zosnímať odtlačky prstov, napríklad pre popáleniny, môže sa každý druh cestovného dokladu obsahujúci biometrické údaje vydávať iba s platnosťou na jeden rok.


Do väzenia v rodnej krajine

Výkon trestu odňatia slobody vo vlasti dostane prednosť pred vydaním do inej krajiny únie. Umožňuje to novela zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ktorú dnes podpísal prezident Ivan Gašparovič. Novela z dielne ministerstva spravodlivosti reaguje na situáciu, keď je na osobu vydaný európsky zatykač na výkon trestu odňatia slobody a osoba si chce trest odpykať v štáte, ktorého je občanom.

Právna norma chce predísť tomu, aby osoba bola najprv vydaná na základe zatykača do členskej krajiny EÚ a následne späť na vykonanie zvyšku trestu na Slovensko.

Návrh vychádza z európskych noriem a určuje vzťah medzi dvoma inštitútmi – európskym zatýkacím rozkazom a prevzatím na výkon trestu odňatia slobody.

Podľa novely má za zákonom stanovených podmienok prednosť prevzatie na výkon trestu pred vykonaním zatykača.

Slovenské orgány teda budú môcť uprednostniť vzatie občana do väzby pred jeho vydaním do inej krajiny.

Podmienkou takéhoto postupu však je, že občan si odpyká trest uložený cudzími súdmi.

Ministerstvo spravodlivosti prebratie európskej legislatívy vysvetľuje tým, že si ho vyžiadala prax. Vydávanie slovenských občanov na základe európskeho zatykača nie je podľa rezortu spravodlivosti „účelné a efektívne, pretože po vydaní do iného členského štátu tieto osoby vo väčšine prípadov žiadajú o odovzdanie na výkon trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy o odovzdávaní odsúdených osôb“.

Rezort spravodlivosti považuje za žiaduce, aby slovenskí občania mali možnosť odpykať si väzenie vo svojej vlasti, kde majú rodinné a sociálne väzby. Tie môžu prispieť k uľahčeniu nápravy počas výkonu trestu, tvrdí ministerstvo. Minister spravodlivosti Tomáš Borec si myslí, že život odsúdených bude jednoduchší.

"Teraz, keď bol niekto napríklad v Rakúsku odsúdený a bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, tak bolo potrebné ho vydať do Rakúska a keď požiadal o výkon trestu na Slovensku, tak sa musel vrátiť naspäť. Tento medzikrok sa odbúra," vysvetlil. Borec sa neobáva prípadného preplnenia väzníc. Väzni odsúdení za hranicami by totiž podľa neho aj tak skončili na Slovensku.