Prezident si myslí, že sme v súčasnej migračnej kríze schopní pomôcť

Bratislava 17. septembra (TASR) - Prezidentovi Andrejovi Kiskovi chýba v diskusii na Slovensku o súčasnej migračnej kríze v Európe jeden základný rozmer. A to ten, či je SR pripravená dobrovoľne a iniciatívne podať pomocnú ruku a či je následne schopná poskytnúť utečencom ubytovanie alebo vzdelanie.


Uviedol to po dnešnom stretnutí s niekoľkými rodinami cudzincov, ktoré dlhodobo žijú na Slovensku. Diskutovali aj o tom, prečo a ako sa sem dostali. "Po prekonaní prvotnej nedôvery prišli na to, že na Slovensku sú ľudia s dobrým srdcom," reprodukoval prezident ich názor.

"Som presvedčený, že sme schopní a pripravení z pohľadu štátu a jeho bezpečnosti, z pohľadu tisícok jednotlivcov, ale aj organizácií pomôcť. Len sa z toho nesmie robiť jedna veľká predvolebná politická téma," upozornil po stretnutí.



Na ňom sa zúčastnil tiež Mohammad Azim Farhadi, ktorý ušiel pred 17 rokmi z Afganistanu. Cez Rusko sa dostal na Slovensko, kde vyštudoval žurnalistiku a získal občianstvo.

V Afganistane zostal ako posledný člen rodiny, lebo mal iba 16 rokov a musel ísť na vojnu, aby získal pas a mohol cestovať. Najbližší príbuzní ušli pred násilím Talibanu do Nemecka za jeho sestrou, ktorá tam žila a pracovala.

"Štát potreboval mladých ľudí, vtedy sa nepozeralo na vek. Zobrali nás podľa toho, či sme mali chlpy na nohách, alebo nie," opísal vtedajšiu situáciu pre TASR. Z 13 chlapcov, ktorých odviedli bojovať, žijú iba traja. Tí spoločne ušli z krajiny, keď Taliban obsadil Kábul.



Ako priblížil, nikdy ho nelákala západná Európa, skôr balkánske štáty a východná Európa. Informácie o Slovensku mal od svojej susedy - slovenskej diplomatky. Tá mu potom pomohla prísť do SR. "Bola ako moja druhá mama, veľmi mi pomohla," dodal.


Vzťah k svojej rodnej krajine má stále, pomáha jej v rámci rozvojovej pomoci rôznymi projektmi. V kontakte je tiež s časťou rodiny, ktorá tam ostala. "Ale tu som si zvykol, som tu doma. Keď som preč, tak mi Slovensko chýba," poznamenal.

Po spustení americkej vojenskej operácie v roku 2001 ľudia podľa neho dúfali, že sa pomery v Afganistane zlepšia. "Ale postupom času sa politická situácia zhoršila a v súčasnosti si ten chaos neviete predstaviť ani pri najlepšej fantázii. Dennodenne tam umierajú ľudia. Nikto si nie je istý, či cestou z práce príde živý domov," priblížil.

Mohammad rozumie utečencom, ktorí chcú ísť do západnej Európy. Podľa neho majú viacerí z nich pravdu. Poukázal napríklad na niektorých Afgancov, ktorí žijú na Slovensku šesť - sedem rokov, ale žijú v neistote, či im na ďalší rok predĺžia pobyt. "Ale v západných krajinách, ak získajú právo na pobyt a pokiaľ nespravia nejaký trestný čin, tak si tam môžu budovať svoju budúcnosť," podčiarkol.

Nedávno bol niekoľko dní pomáhať v Maďarsku, ktoré čelí migračnému náporu. Rozprával sa tam so stovkami ľudí zo Sýrie či Afganistanu. "Mali kontakty a informácie o tom, ako to v jednotlivých štátoch funguje. Mali dobré informácie o Slovensku, Maďarsku, Poľsku. Vedeli, že keby žili na Slovensku aj dva - tri roky, tak by nemali istotu, čo s nimi bude ďalej," vysvetlil.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR