Prezident podpísal zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Bratislava 9. decembra (TASR) - Za spáchanie trestného činu už nebudú trestaní len ľudia, ale aj právnické osoby. Od júla 2016 im budú hroziť rôzne tresty od zrušenia firmy cez peňažné pokuty či zákaz účasti na verejnom obstarávaní. Vyplýva to zo zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý 8. decembra podpísal prezident SR Andrej Kiska.


Trestnej zodpovednosti však nebudú podliehať všetky právnické osoby. "Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky," uvádza sa v zákone. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Právna norma prináša katalóg trestných činov, za spáchanie ktorých majú firmy pykať. Postihované budú aj daňové trestné činy. V katalógu nechýbajú ani trestné činy týkajúce sa obchodovania s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizácia príjmu z trestnej činnosti či neoprávnený zásah do počítačového systému, údaja, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, ale aj výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.

Ďalej to budú trestné činy ako neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami alebo aj trestné činy týkajúce sa mafie, extrémizmu, terorizmu, detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia. V zozname sú aj prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, prevádzačstvo a ďalšie.

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) do zoznamu cez pozmeňujúci návrh doplnil aj trestné činy úžery, poškodzovania spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty, a to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest. Jeho výška môže byť od 1500 až do 1,6 milióna eur.

Exminister spravodlivosti a poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) kritizoval, že v zákone chýba množstvo ekonomických trestných činov. On sám preto cez pozmeňujúci návrh presadzoval trestanie PO aj za nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. "Prečo nechcete aj toto stíhať? Najdôležitejšie trestné činy, ktorých sa dopúšťajú PO, tam zahrnuté nie sú. Pokiaľ viem, väčšina krajín EÚ vzťahuje na PO všetky trestné činy a nemajú taxatívny výpočet, že len na niektoré," zdôraznil opozičný poslanec. Jeho návrh však neprešiel.

Lipšicovi sa tiež nepáčilo, že vládny návrh zákona neobsahuje odstupňované pokuty pre PO a hovorí len o rozpätí od 1500 eur po 1,6 milióna eur. Preto cez pozmeňujúci návrh navrhoval zavedenie piatich sadzieb, ktoré kopírujú trestné sadzby pri fyzických osobách s rozpätím pokút od 2000 eur v prvej sadzbe až do 20 miliónov eur v piatej. Pri opakovane spáchanom trestnom čine by sa dolné a horné hranice mali zvyšovať o tretinu. Ani s touto iniciatívou však neuspel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR