Prezident podpísal viaceré zákony, týkajú sa daní či sporenia

Bratislava 7. októbra (TASR) - Režim pokút a sankcií za nesplnenie daňových povinností sa upraví. Vyplýva to z novely zákona o daňovom poriadku, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Hlavným cieľom novely je motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu daňových povinností. Právnou normou sa upraví výška sankcií zohľadňujúca časové hľadisko pri dodatočnom priznaní a vyrubení správnej výšky dane.

Ďalšou zmenou je, že daňovníkovi sa umožní podať dodatočné daňové priznanie v lehote 15 dní aj po začatí daňovej kontroly. "Podanie bude mať za následok uloženie nižšej sankcie než v prípade vyrubenia dane správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly," priblížilo ministerstvo financií.

Do zákona sa zavádza aj takzvaná absorpčná zásada pri ukladaní pokút. Zámerom tohto opatrenia je, že pri rozbehnutí viacerých sankčných konaní Finančnou správou voči daňovníkovi sa bude riešiť len jedno, a to s tou najvyššou pokutou.

"Podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady bude dopustenie sa viacerých správnych deliktov rovnakého druhu na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, za ktoré bude príslušný správca dane oprávnený uložiť úhrnnú pokutu podľa zákonného ustanovenia s najvyššou hornou hranicou sadzby," vysvetlilo ministerstvo. Podmienkou aplikácie tejto zásady musí byť skutočnosť, že sa osoba dopustila viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona.

Novelou zákona sa tiež upravuje možnosť použiť sumu dane z pridanej hodnoty (DPH) priznanej jej platiteľovi na úhradu nedoplatkov aj na úhradu pohľadávky členského štátu, a to na základe zaslanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní.

Právna norma nadobudne účinnosť 1. januára budúceho roka.

Občania si budú môcť sporiť v rámci zvýhodneného investičného sporenia

Zavedenie daňovo zvýhodneného investičného sporenia, oslobodenie pozemkových spoločenstiev od platenia daňových licencií či úľavy pre zdravotníkov. Toto sú hlavné zmeny novely zákona o dani z príjmov, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Občania Slovenska si po novom majú sporiť v rámci nového zvýhodneného investičného sporenia. Právna norma presne stanovuje podmienky, pri ktorých sa bude uplatňovať daňové zvýhodnenie investičného sporenia. Maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú budú môcť ľudia investovať, nesmie presiahnuť za daný kalendárny rok 3000 eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci investičného portfólia. "To musí byť zriadené najmenej na 15 rokov a v období 15 rokov od jeho vytvorenia nebude klientovi vyplatené plnenie," priblížil rezort financií, ktorý právnu normu pripravil.

Investované peniaze budú občanom spravovať obchodníci s cennými papiermi, pričom finančné prostriedky majú byť investované do portfólia prostredníctvom zákona o cenných papieroch. "Portfólio môžu tvoriť iba cenné papiere a iné finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu," doplnilo MF SR.

Právnou normou sa taktiež daňovo zvýhodnia príjmy plynúce z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií, ak budú splnené podmienky ustanovené zákonom o cenných papieroch pre špecifický finančný produkt zadefinovaný ako dlhodobé investičné sporenie. "Na rozdiel od doteraz existujúcich foriem podpory dlhodobého sporenia sa daňové zvýhodnenie nevzťahuje na vstupnú investíciu, ale na príjmy plynúce z prevodu cenných papierov získaných až v priebehu sporenia, čo predstavuje lepší model napríklad z pohľadu motivácie klienta pokračovať v sporení," konštatovalo MF SR.

Od platenia daňových licencií budú oslobodené pozemkové spoločenstvá, ktoré vykonávajú poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, hospodária v lesoch, na vodných plochách a ich obrat zároveň nepresiahne sumu 10.000 eur. Od platenia daňovej licencie sa oslobodí aj daňovník, ktorý podal návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal tento návrh.

Medzi príjmy oslobodené od dane sa zaradí sociálna výpomoc zamestnancom, a to do výšky 2000 eur. Tá sa poskytuje zamestnancovi z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí, dočasnej pracovnej neschopnosti v úhrnnej výške najviac 2000 eur za zdaňovacie obdobie.

Taktiež by sa po novom mala oslobodiť od dane aj uhradená strava zdravotníkom či lekárom na odborných podujatiach. Touto zmenou sa vyšlo v ústrety zdravotníkom, ktorí pripomienkovali, že by museli zdaňovať aj občerstvenie napríklad pri vzdelávacích stretnutiach. Po novom tak budú stanovené hranice, ktoré budú oslobodené od dane, a nad túto hranicu si budú musieť zdravotníci tento príjem zdaňovať podľa platného zákona.

V novele sa upravujú aj súdne poplatky vo veciach obchodného registra. Prichádza k zníženiu niektorých súm pri elektronických podaniach. Stále pôjde o polovicu sumy, ktorá je pri fyzickom podaní. Cieľom tejto úpravy je zníženie poplatku pri návrhoch na prvý zápis vo veciach obchodného registra pre všetky právne formy. Zmena má umožniť zníženie administratívnych nákladov, čím sa podporí zakladanie nových podnikov. Zníženie poplatkov sa automaticky dotkne aj elektronicky podaných návrhov, keďže výška poplatku sa taktiež primerane znižuje. Ostatné položky sa vhodne zaokrúhľujú, aby úhrada poplatku bola praktickejšia.

Podmienky pre správcov bytových domov sa sprísnia

Správa bytov na Slovensku by sa mala skvalitniť. Počíta s tým nový zákon o správcoch bytových domov, ktorý prinesie register správcov i povinné odborné skúšky. Podpísal ho prezident SR Andrej Kiska.

Zavádza minimálne požiadavky odbornosti pre výkon činnosti správcov, ktorí budú musieť absolvovať vzdelávanie a povinné odborné skúšky. Ministerstvo výstavby bude zároveň viesť verejne dostupný zoznam správcov. Dnes je správa bytových domov voľnou živnosťou, po novom sa bude viazať na zápis v tomto registri. Pri opakovanom porušení povinností bude možné správcu zo zoznamu vyčiarknuť.

Správu bytových domov, teda ich prevádzku a údržbu v súčasnosti upravuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zabezpečujú si ju buď sami majitelia prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov, alebo prostredníctvom profesionálneho správcu.

Ministerstvo upozornilo, že nová legislatíva rieši len základné technické podmienky podnikania pri správe cudzieho majetku. "Zákonom sa nemení výkon správy bytových domov ako taký, ale upravujú sa iba podmienky činnosti správcov, ktorí poskytujú uvedené služby vlastníkom bytových domov, čiže poskytujú služby pri správe cudzieho majetku," vysvetlil rezort výstavby.

Pre zdôraznenie funkcie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako samosprávy vlastného majetku všetkými vlastníkmi sa dopĺňa podmienka vlastníctva alebo spoluvlastníctva bytu či nebytového priestoru v bytovom dome pre predsedu spoločenstva.

Prezident podpísal aj zákon o registri právnických osôb

Na Slovensku sa môže zriadiť register právnickych osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Prezident SR Andrej Kiska totiž podpísal príslušný zákon z dielne ministerstva financií.

"Cieľom zákona je zabezpečiť legislatívne prostredie pre zriadenie registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako jedného zo základných registrov podľa Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy," uviedol rezort financií.

Register právnických osôb umožní identifikáciu každej právnickej osoby a podnikateľa, ktorí prichádzajú do styku s verejnou správou, v každom jej informačnom systéme rovnakým spôsobom. Týmto bude v budúcnosti možné získať komplexné údaje o konkrétnom právnom subjekte z viacerých informačných systémov verejnej správy, na ich základe predvídať nasledujúce životné situácie právneho subjektu a vytvárať tak proaktívne služby.

V súčasnosti sú zdrojové registre budované ako izolované informačné systémy. Nie sú navzájom prepojené a obsahujú údaje o evidovanom subjekte v rôznej kvalite. "Tento stav má za následok nesúlad elektronických dokumentov s právnym stavom a skutočnosťou o konkrétnom právnom subjekte. Niektoré centrálne registre sú vedené manuálne. Niektoré zdrojové registre sú decentralizované, vedené v rôznej forme vo veľkom počte organizácií," opísalo ministerstvo.

Vznikne úrad pre chránené navigačné služby systému Galileo

Na Slovensku vznikne úrad, ktorý bude zabezpečovať prístup k chráneným navigačným službám európskeho systému Galileo. Pôjde o ťažko rušiteľné navigačné služby, ktoré budú k dispozícii aj v prípade krízových či mimoriadnych udalostí. Budú slúžiť napríklad záchranným zložkám alebo orgánom štátu.

Vyplýva to z novely zákona o elektronických komunikáciách, ktorú pripravilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR. Právnu normu už podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Zákon označuje túto službu ako verejnú regulovanú službu, takže vznikne úrad pre verejnú regulovanú službu. Má zaručovať oveľa robustnejšie polohové a časomerné dáta ako verejne dostupný americký systém GPS a ruský systém GLONASS.

Verejne regulovaná služba má byť plne funkčná v roku 2020 a už v súčasnosti sa na jej príprave pracuje. Rezort dopravy predpokladá, že vytvorenie nového úradu si vyžiada náklady vo výške 1,85 milióna eur, ktoré sa budú postupne čerpať v priebehu jeho prípravy.

Nový úrad by mal napríklad využívať už existujúce priestory, takže by nemali vzniknúť výdavky spojené s výstavbou priestorov, len s ich úpravou. Predpokladajú sa však výdavky na hardvérové vybavenie a výdavky na vývoj, integráciu a testovanie informačného systému spolu s príslušnou dokumentáciou. Ďalšou položkou sú výdavky spojené s predprojektovou prípravou, ktorú bude potrebné vykonať v súvislosti s definovaním užívateľských skupín, prístupových práv k tejto službe a ďalších prípravných činností. Po dobudovaní by mal úrad zamestnávať sedem ľudí.













Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR