Prezident navrhol, aby ÚS SR počkal na rozhodnutie Benátskej komisie

Bratislava 10. marca (TASR) – Ústavný súd (ÚS) SR by nemal verejne pojednávať o sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov skôr, ako Benátska komisia prijme stanovisko k tejto otázke. S takýmto návrhom sa naň obrátil prezident SR Andrej Kiska. Návrh je obsahom jeho písomného podania na ÚS z 2. marca, ktorý dnes zverejnilo tlačové oddelenie prezidentskej kancelárie.


Kiska v podaní pripomína, že Európsku komisiu pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátsku komisiu) požiadal 8. decembra 2016 o stanovisko vo veci nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Prijatie stanoviska možno očakávať na marcovom plenárnom zasadnutí výboru, informuje. „Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie v tejto veci až po doručení uvedeného stanoviska Benátskej komisie,“ píše hlava štátu v podaní.

Podaním sa prezident vyjadruje vo veci sťažností nevymenovaných kandidátov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Jany Laššákovej a Jána Bernáta. ÚS prijal ich sťažnosti na ďalšie konanie a rozhodol o ich spojení do spoločného konania. S tým Kiska nesúhlasí. Dal preto procesný návrh, aby sa o sťažnosti Laššákovej a o sťažnosti Bernáta rozhodovalo samostatne.

Kiska je presvedčený, že konania spolu skutkovo nesúvisia. Laššáková bola zvolená za kandidátku spolu s Mojmírom Mamojkom na miesto, ktoré sa uvoľnilo uplynutím funkčného obdobia sudcu Ľubomíra Dobríka a nebola v minulosti účastníčkou konania na ÚS, ako zvyšní sťažovatelia Fulcová, Sopoliga a Ďuriš. To nebol ani Bernát, ten navyše v minulosti proti rozhodnutiu prezidenta o jeho nevymenovaní nenamietal, a to sa stalo právoplatným, argumentuje hlava štátu.

Prezident ÚS navrhuje, aby nevyhovel ani jednej zo sťažností nevymenovaných kandidátov, pričom uvádza dôvody. ÚS napríklad navrhuje, aby sa sústredil na preverenie toho, či kandidáti Fulcová, Sopoliga a Ďuriš spĺňajú podmienku minimálne 15-ročnej právnickej praxe.

„Ani u jedného z týchto kandidátov nebolo 15 rokov činnosti v právnickom povolaní vyplnených takou odbornou prípravou a profesionálnou praxou, ktoré by dovolili záver o ich pripravenosti, spôsobilosti a teda aj vhodnosti zastávať funkciu sudcu ÚS so zreteľom na sľub sudcu ÚS a na okolnosť, že ÚS je najvýznamnejším vnútroštátnym súdom v SR,“ skonštatoval Kiska.

Trinásťčlenné plénum ÚS je nekompletné potom, ako prezident odmietol vymenovať sudcov na celkovo tri uvoľnené miesta. Odmietnutí kandidáti, ktorých v minulom volebnom období schválila Národná rada SR, podľa neho nespĺňali nároky spojené s takýmto postom. Došlo k sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom ÚS rozhodol, že prezident porušil práva sťažujúcich sa kandidátov. Kiska označil rozhodnutia ÚS ako vnútorne rozporné. ÚS v súčasnosti rozhoduje o ďalšej sťažnosti odmietnutých kandidátov.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR