Prezident Mali sa pokúša o celonárodné zmierenie a dialóg

Bamako 14. decembra 2019 (TASR) - V snahe podporiť dialóg v africkej republike Mali, ktorá zápasí s útokmi islamistov i etnickými nepokojmi, sa v sobotu v metropole krajiny Bamako začalo rokovanie stoviek predstaviteľov politických a ozbrojených skupín, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti.


Ako uviedla agentúra AFP, rokovania majú za cieľ začať "inkluzívny dialóg na vnútroštátnej úrovni", a to po mesiacoch džihádistického a etnického násilia.

Útoky džihádistov si od septembra v krajine vyžiadali život viac ako 130 vojakov malijskej armády. Súčasne s týmito útokmi dochádza v krajine aj k etnickým nepokojom medzi kočovnými pastiermi z národa Fulani a farmármi hospodáriacimi v centre krajiny.

Ako dodala AFP, na konferencii v prezidentskom paláci v metropole Bamako, ktoré bude trvať týždeň, sa zúčastňuje približne 3000 delegátov.

Z príhovorov, ktoré na podujatí zazneli, vyplynulo, že kríza sa prejavuje v mnohých oblastiach - bezpečnostnej, humanitárnej, ale aj ekonomickej, čo súvisí aj so zmenou klímy. Táto situácia si vyžaduje politický plán, uviedol prezident Ibrahim Boubacar Keita, ktorý v tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť dialógu, a to aj s džihádistami.

Ako konštatovala AFP, časť účastníkov stretnutia túto Keitovu ponuku na zmierenie a dialóg odmietla.

Dôkazom toho, aké ťažké bude zjednotiť krajinu, je podľa AFP neprítomnosť hlavného lídra opozície Soumailu Cissého, ktorý svoju účasť odmietol a rozhovory v Bamaku označil za "politické divadielko" a "výmysel".

Platforma Anw Ko Mali Drown, ktorá zoskupuje niekoľko strán a združení, sa tiež odmietla zúčastniť na stretnutí v Bamaku a poukázala na "nedostatok inkluzívnosti" počas mesiacov príprav na rozhovory.

Vláda však tento názor odmieta. "Konzultácie (o obsahu rokovania v Bamaku) sa uskutočnili v 605 zo 703 obcí," uviedol pre AFP predseda organizačného výboru Cheick Sidi Diarra.

Na rokovaní v Bamaku sú, naopak, zástupcovia Tuarégov, ktorí v roku 2015 v Alžíri s vládnymi predstaviteľmi podpísali mierovú zmluvu týkajúcu sa aj prijatia záruk o inkluzívnosti a decentralizácii v malijskej spoločnosti.

Mali sa zmieta v násilnostiach od roku 2012, pričom štátne orgány nekontrolujú veľkú časť územia krajiny. Na severe Mali komplikujú bezpečnostnú situáciu džihádistické skupiny. Etnické násilie v centrálnom i južnom Mali zasahuje i do susedných štátov, najmä do Burkiny Faso a Nigeru.

Násilnosti sú v krajine prakticky na dennom poriadku, a to aj napriek prítomnosti 13.000 príslušníkov mierových síl a 4500 francúzskych vojakov, ktorí v krajine pôsobia, aby tamojšej armáde pomohli bojovať s džihádistami.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR