Prezident Kiska sa stretol s ľuďmi, ktorí ako deti prežili holokaust

Košice 27. januára (TASR) - Zapálením sviece pri pamätnej tabuli pred židovskou synagógou v Košiciach si dnes prezident SR Andrej Kiska uctil obete holokaustu. Stretol sa i s ľuďmi z východného a stredného Slovenska, ktorí ako deti prežili holokaust.


"Dnes si pripomíname 72. výročie holokaustu, pri ktorom bolo zavraždených viac ako šesť miliónov Židov. Od nás zo Slovenska bolo odvlečených viac ako 70.000 našich občanov, z ktorých sa len pár vrátilo. Mal som sa možnosť rozprávať s ľuďmi, ktorí to prežili ako malé deti a nepamätajú si, ale rodičia im veľa rozprávali. Sú tu aj ľudia, ktorí si priamo pamätajú na hlad, ukrývanie a veľký strach. Každému z nich zomreli blízki ľudia, rodičia, ujovia, tety," povedal prezident Andrej Kiska.



Podľa jeho slov je potrebné si v súčasnosti pripomínať to, že slovo má obrovskú váhu. "Nesmieme dovoliť, aby sa zlo šírilo v našej spoločnosti. Na to, aby zvíťazilo zlo, stačí veľmi málo, stačí, aby sme my dobrí ľudia nerobili nič. Extrémizmus nám rastie, fašistov máme v parlamente, napádajú znova Židov a je načase sa tomu jasne postaviť. Nesmieme čakať. Nerozumiem, na čo čakáme. Čakáme na to, že sa začnú páliť knihy, alebo, že sa niektorým ľuďom začnú hádzať kamene do okien? Máme na to orgány, zákony, treba nám konať, zlo musíme zastaviť, to je úloha dneška," zdôraznil Kiska.

Prezident sa dnes stretol so šiestimi ľuďmi, ktorí ako deti prežili holokaust. Združuje ich organizácia Ukrývané dieťa. "Je to organizácia, ktorá združuje ľudí židovského pôvodu. Celkovo je ich 29, dnes sú tu šiesti. Združenie vzniklo v marci 1993 v Košiciach a je súčasťou celosvetovej organizácie. Naším cieľom a poslaním je dokumentovať príbehy a rozprávať o tom, čo sa dialo. Chodíme do škôl a spolupracujeme aj s centrom voľného času," priblížila pre TASR vedúca organizácie Nadežda Lambertová.



Jedným z tých, ktorí prežili, je i 75-ročný Košičan Ivan Kamenský. "Veľa si z toho priebehu ukrývania nepamätám, skôr z rozprávania rodičov. Začalo sa to, keď som mal osem mesiacov, v marci 1942, striedavo a skončilo sa to v roku 1945 v Kežmarku na gestape, keď nás v horách zajali. Už nestihli zostaviť transport, čiže nás nepostrieľali. Ukrývali sme sa dva dni v Kežmarku, kým neprišli svobodovci. Z mojej rodiny zahynulo viac ako 50 ľudí, čiže väčšina rodiny zahynula," zaspomínal si Kamenský.

Podľa Kisku je dnes cítiť, ako keby ožívali zlí duchovia minulosti. "Zasa tu máme útoky, zatiaľ slovné, ale od slov je len kúsok k činu. Slová stáli na začiatku najväčších tragédií ľudstva," povedal Kiska s tým, že nenávisť voči inému náboženstvu, ľuďom inej farby pleti, to je to najhoršie, čo môžeme v dnešnej modernej dobe urobiť.

Ako ďalej povedal, je na každom človeku, aby zabránil šíreniu vulgarizmov a zloby. "Tak ako nedovolíme, aby sa doma používali zlé výrazy, nesmieme dovoliť nikde, ani na sociálnych sieťach, aby sa ľudia posielali do plynu, používali nadávky a vyhrážky. Je to úloha každého z nás," dodal Kiska.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR