Prezident Ivan Gašparovič vyznamenal 14 osobností

BRATISLAVA 3. januára (WEBNOVINY) – Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič dnes udelil štátne vyznamenania štrnástim osobnostiam z rôznych oblastí spoločenského života, najmä však z oblasti vedy, kultúry a športu.


"Pre každú krajinu je šťastím, keď sa môže spoľahnúť na vzácnych ľudí – ľudí morálnych hodnôt nadradených nad vlastné záujmy, Slovensko dnes takých ľudí potrebuje," povedal pri tejto príležitosti prezident Gašparovič.

Dodal, že mu bolo cťou stretnúť sa dnes s osobnosťami a odovzdať im vysoké štátne vyznamenanie. Naša spoločnosť nimi oceňuje vaše celoživotné dielo, poznamenal s tým, že si úprimne želá, aby "ste sa aj vy sami stali podnetom, vzorom". "Osobitne pre našu mladú generáciu," zdôraznil.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

In memoriam dostali vyznamenanie štyri osobnosti:

Historik Ladislav Deák (1931 -2011) bol ocenený za prínos v oblasti historických vied a kultúry
Právnik Vojtech Hatala (1930 -1985) za zásluhy späté s rozvojom školstva a ústavného zákonodarstva
Sociológ a kulturológ Alexander Hirner (1911 -1987) za pozdvihnutie národného povedomia a celoživotný prínos v oblasti sociológie a kulturológie
Herec Gustáv Valach (1921 - 2002) za zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Prezident udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za rozvoj slovenského športu olympijskému medailistovi a majstrovi sveta, volejbalistovi Bohumilovi Golianovi. Štátne vyznamenanie prevzala manželka Marta. Za prínos v oblasti experimentálnej endokrinológie a za zásluhy o rozvoj vedy udelil prezident Rad Ľudovíta Štúra I. triedy lekárovi Ladislavovi Machovi.

Agrárny ekonóm Gejza Blaas si odniesol Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za celoživotné vedecké dielo najmä v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva. Blaas bol v rokoch 2005 – 2007 podpredsedom výboru OECD pre poľnohospodárstvo a v súčasnosti je členom Európskej asociácie poľnohospodárskych ekonómov a viacerých vedeckých rád. Radom Ľudovíta Štúra II. triedy ocenil prezident aj lekára Svetozára Dluholuckého za prínos v rozvoji zdravotnej starostlivosti o dieťa. Libor Ebringer dostal vyznamenanie za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí a zásluhy v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie.



Profesor Ebringer prispel k tomu, že Európska únia schválila slovenskú bryndzu ako náš tretí chránený výrobok. Za celoživotné dielo v oblasti kultúry, umenia a hlavne architektúry vyznamenal prezident aj architekta Ivana Matušíka. Starosta obce Nesvady Jozef Haris dostal od prezidenta Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za jeho prínos k rozvoju územnej samosprávy. Haris je aj členom Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska.

Prezident udelil vedeckému pracovníkovi Jozefovi Budayovi Pribinov kríž I. triedy za zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a najmä za zásluhy o zvyšovanie konkurenčnej schopnosti priemyslu Slovenska v oblasti elektrotechniky. Pribinov kríž II. triedy za zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky bol udelený hercovi a pedagógovi Jozefovi Adamovičovi a archeológovi Karolovi Pietovi. Pieta je okrem iného aj vedúcim Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie v Perzskom zálive. Vyznamenania prezident udeľoval pri príležitosti devätnásteho výročia vzniku Slovenskej republiky v Historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave.




Zoznam ocenených štátnymi vyznamenaniami:

Ladislav Deák, historik
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam - za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos k rozvoju kultúry, osobitne v oblasti historických vied

Bohumil Golian, športovec
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj športu Slovenskej republiky

Ladislav Macho, lekár
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne v oblasti experimentálnej endokrinológie

Gejza Blaas, agrárny ekonóm
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne za celoživotné vedecké dielo v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva

Svetozár Dluholucký, lekár
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne o rozvoj zdravotnej starostlivosti o dieťa

Libor Ebringer, vedec v oblasti mikrobiológie
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí

Vojtech Hatala, právnik
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam - za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj školstva, osobitne ústavného zákonodarstva

Alexander Hirner, sociológ, kulturológ
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam - za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos v oblasti sociológie a kulturológie a pozdvihnutie národného povedomia

Ivan Matušík, architekt
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia, osobitne v oblasti architektúry

Jozef Haris, starosta obce Nesvady, člen Predsedníctva ZMOS
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj územnej samosprávy

Jozef Buday, vedecký pracovník v oblasti elektrotechniky
Pribinov kríž I. triedy - za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky, osobitne za zásluhy o zvyšovanie konkurenčnej schopnosti priemyslu Slovenskej republiky v oblasti elektrotechniky

Jozef Adamovič, herec, pedagóg
Pribinov kríž II. triedy - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky

Karol Pieta, archeológ
Pribinov kríž II .triedy - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti historických vied a archeológie

Gustáv Valach, herec
Pribinov kríž II. triedy, in memoriam - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky

Charakteristiky osobností ocenených štátnym vyznamenaním

Ladislav Deák – historik
Narodil sa 13. januára 1931 v Markovciach v Michalovskom okrese. Po absolvovaní FF UK v Bratislave roku 1957 pôsobil ako učiteľ, od roku 1962 ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou jeho vedeckého bádania boli otázky bezpečnostného systému v strednej Európe v medzivojnovom období 1919 - 1939 a od polovice 80. rokov maďarsko-slovenské vzťahy. Je autorom a spoluautorom 15 knižných publikácií, okrem toho publikoval približne 50 vedeckých štúdií. Zastával viaceré funkcie v odborných i stavovských organizáciách, vrátane funkcií v bilaterálnych medzištátnych a expertných komisiách historikov. Patril k profilujúcim historikom 20. storočia na Slovensku. Zomrel 16. novembra 2011.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Ladislavovi Deákovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos k rozvoju kultúry, osobitne v oblasti historických vied.

Bohumil Golian – športovec
Najúspešnejší hráč v histórii slovenského volejbalu sa narodil 25. marca 1931 v Moštenici. Je strieborný olympijský medailista z Tokia 1964 a bronzový z Mexika 1968. Dodnes je jediným Slovákom s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu. Okrem toho je dvojnásobným majstrom sveta z rokov 1956 a 1966. V zbierke trofejí má aj dve striebra z majstrovstiev sveta a jedno z majstrovstiev Európy. Celý svoj život zasvätil volejbalu – nielen ako aktívny hráč, ale aj ako tréner a vysokoškolský pedagóg. Slovenská volejbalová federácia ho právom vyhlásila za nášho najlepšieho hráča 20. storočia.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Bohumilovi Golianovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj športu Slovenskej republiky.

Ladislav Macho - lekár
Narodil sa 19. augusta 1930 v Modre. Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave nastúpil do Endokrinologického ústavu SAV. V rokoch 1991 – 1995 bol riaditeľom ústavu. Vo svojej vedeckej práci sa zameral na výskum a funkcie endokrinného systému počas ontogenézy. Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké výsledky patria dôkazy o existencii kritických periód vo vývoji endokrinných žliaz. Jeho vedecké výsledky boli ocenené mnohými vyznamenaniami.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Ladislavovi Machovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne v oblasti experimentálnej endokrinológie.

Gejza Blaas – agrárny ekonóm
Narodil sa 14. novembra 1942. Vyštudoval Prevádzkovo-ekonomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Svoju profesijnú kariéru zasvätil Výskumnému ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, kde pracoval viac ako 40 rokov. Ako vedecký pracovník sa venoval výskumu sociálno-ekonomických činiteľov rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Po roku 1989 spolupracoval na rôznych medzinárodných projektoch, ktoré sa týkali transformácie poľnohospodárstva. V rokoch 2005 – 2007 bol podpredsedom výboru OECD pre poľnohospodárstvo. Je členom Európskej asociácie poľnohospodárskych ekonómov a viacerých vedeckých rád.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Gejzovi Blaasovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne za celoživotné vedecké dielo v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva.

Svetozár Dluholucký – profesor medicíny
Narodil sa 9. novembra 1940 v Martine. Celý jeho život je spojený s pomocou druhým. V rokoch 1974-1990 pôsobil ako krajský odborník Stredoslovenského kraja pre pediatriu ministerstva zdravotníctva. Má veľkú zásluhu na tom, že v 70-tych rokoch klesla vďaka očkovaniu a kvalitnej primárnej starostlivosti dojčenská úmrtnosť v Stredoslovenskom kraji na najnižšiu priečku na Slovensku. Venoval sa aj otázke dozrievania pľúc u nezrelých novorodencov. S menom profesora Dluholuckého je spojená prvá imuno-supresívna liečba s použitím antimetabolitov pri kolagenóze v detskom veku v ČSSR, ako aj prvé použitie distenčnej liečby (Gregoryho box) u nezrelých detí či vytvorenie liečebného protokolu pre otravy muchotrávkou zelenou, ktorý umožňuje liečenie bez následkov. Stál pri zrode laktačného programu ako aj pri zavedení systému rooming-in na gynekologicko-pôrodníckom oddelení.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Svetozárovi Dluholuckému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne o rozvoj zdravotnej starostlivosti o dieťa.

Libor Ebringer - vedec v oblasti mikrobiológie
Narodil sa 3. februára 1931 v Bratislave. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj profesionálne pôsobil. Od roku 1962 sa špecializuje na výskum mikroorganizmov. Najcennejšími výsledkami z jeho výskumov sú originálne práce o nových účinkoch antibiotík. V oblasti mikrobiológie dosiahol zákaz používania zdravotne rizikovej látky v potravinách. Je držiteľom dvoch patentov a autorom prvého slovenského probiotického preparátu. Od roku 2002 sa venuje probiotickým vlastnostiam tradičnej bryndze, o ktorej dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Profesor Ebringer významne prispel k tomu, že Európska únia schválila 17. júla 2008 slovenskú bryndzu ako náš tretí chránený výrobok.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Liborovi Ebringerovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Vojtech Hatala – právnik
Narodil sa 17. apríla 1930 v Trnave. Profesor Vojtech Hatala bol významným slovenským právnikom, priekopníkom a zakladateľom teórie trestného práva. Ako jediný v Československu rozpracoval kriminologickú teóriu motívu trestného činu. Angažoval sa za zrušenie trestu smrti. Bol spoluautorom ústavného zákona o súdoch a prokuratúrach, ústavného zákona o československej federácii. V roku 1968 nesúhlasil s okupáciou Československa. Na znak protestu a nesúhlasu sa vzdal poslaneckého mandátu Slovenskej národnej rady a funkcie predsedu Ústavnoprávneho výboru. Vtedajší režim na tento jeho krok reagoval tým, že ho zbavil všetkých pedagogických a vedeckých funkcií. Zomrel 21. novembra 1985 v Bratislave.

Alexander Hirner - vedec v oblasti sociológie a kulturológie
Narodil sa 13. decembra 1911 v Smoleniciach. Svoju profesionálnu činnosť začal v roku 1941 v Matici slovenskej v Martine. Bol prvým, kto sa po 2. svetovej vojne habilitoval na bratislavskej katedre v odbore všeobecnej sociológie. Nestrácal svoju vieru v silu a vplyv intelektu ani po tom, keď bola sociológia ako veda po roku 1948 zavrhnutá a sociológov stihol osud intelektuálnych vydedencov doby. Za svoju činnosť v Slovenskom národnom povstaní dostal štyri štátne vyznamenania. Alexander Hirner bol jedným z najerudovanejších slovenských sociológov v jej doterajšej histórii. Zomrel 17. novembra 1987 v Bratislave.

Ivan Matušík - architekt
Narodil sa 12. júla 1930 v Bratislave. Patrí medzi významné osobnosti slovenskej modernej architektúry. Svoju rozsiahlu tvorbu, ktorá je inšpirovaná domácou zemitosťou a svetovým funkcionalizmom, orientoval na požiadavky občanov. Projektoval obchodné domy, hotely, tržnice, plavárne či mestské centrá. Jeho tvorbu poznajú za hranicami Slovenska a mnohí turisti prichádzajú do Bratislavy, aby videli jeho funkcionalistické stavby – napríklad budovu bratislavského obchodného domu Prior a hotela Kyjev v Bratislave alebo obchodné centrum Slimák. Jeho tvorivá aktivita však neustáva ani v novom storočí. Ivan Matušík prináša originálnu filozofiu bytových stavieb.

Jozef Haris - starosta obce Nesvady, člen Predsedníctva ZMOS
Narodil sa 28. augusta 1944 v Nových Zámkoch. Absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Od roku 1976 sa venuje verejnej správe na rôznych stupňoch. Je jedným zo zakladajúcich členov ZMOS a dlhoročným aktívnym členom Predsedníctva ZMOS. Osobne sa podieľal na najvýznamnejších a rozhodujúcich procesoch verejnej správy – počnúc vznikom miestnej územnej samosprávy na Slovensku, cez budovanie a prehlbovanie samosprávnej demokracie ako aj na presadzovaní reformy a modernizácie verejnej správy. Od roku 1990 je starostom obce Nesvady.

Jozef Buday - vedecký pracovník v oblasti elektrotechniky
Narodil sa 19. marca 1951 v Prosnom v okrese Považská Bystrica. Absolvoval elektrotechnickú fakultu so zameraním na odbor elektrotechnológia – experimentálna elektrofyzika. Pracoval na mnohých úlohách RVT ako riešiteľ a spoluriešiteľ. Úspešne pracoval aj v rôznych zväzoch, radách, výboroch, komisiách a vedeckých organizáciách. V roku 2009 mu bola udelená cena podpredsedu vlády a ministra školstva za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.

Jozef Adamovič – herec, pedagóg
Narodil sa 23. apríla 1939 v Trnave. Prvé filmové i divadelné úlohy stvárnil už počas vysokoškolského štúdia tak úspešne, že ho v roku 1960 prijali do Slovenského národného divadla, kde pôsobil tridsať rokov. Vytvoril približne 60 divadelných postáv v tituloch ako napríklad Sen noci svätojánskej, Kráľ Lear. Bohatá je aj jeho filmová a televízna tvorba. Začala sa v 60-tych rokoch českým filmom Valčík pre milión, pokračovala titulmi ako napr. Majster kat (1966) a vyvrcholila v roku 1971, keď dostal hlavnú úlohu grófa Mórica Beňovského v koprodukčnom televíznom seriáli Vivat Beňovský! Na svojom konte má 120 televíznych inscenácií, seriálov a filmových projektov. Herecké majstrovstvo odovzdáva dodnes aj ako pedagóg svojim študentom.

Karol Pieta – archeológ
Narodil sa 17. novembra 1941 v Nitre. Vysokoškolské vzdelanie ukončil na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre a jeho vedecký záujem siaha od Keltov a Germánov až po skorý stredovek. Medzi jeho úspechy patrí definovanie dvoch archeologických kultúr. Venuje sa aj experimentálnej archeológii a počiatkom kresťanstva. Medzi jeho veľké projekty patrí napríklad Liptovská Mara, kde vybudoval aj náš prvý archeoskanzen alebo dnes už známa Bojná. Od roku 2004 je vedúcim Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Falaika v Perzskom zálive, zameranej na výskum starokresťanskej osady. Je autorom rekonštrukcie keltského opevnenia v rakúskom Hainburgu. Je tiež autorom a spoluautorom ôsmich monografií a autorom troch stoviek odborných štúdií.

Gustáv Valach – herec
Narodil sa 6. marca 1921 v Hontianskych Nemciach. Už ako študent hrával ochotnícke divadlo. Od divadelnej sezóny rokov 1946/1947 bol členom činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Na divadelných doskách stvárnil desiatky postáv, pričom mnohé z nich nám ostali navždy v pamäti. Prvú filmovú úlohu stvárnil vo filme Biela tma. Od druhej polovice 60-tych rokov sa pravidelne objavoval aj v českých filmoch. Za svoje hlboké náboženské presvedčenie musel v roku 1959 opustiť súbor Slovenského národného divadla. Jeho posledná filmová úloha bola v slovenskej televíznej dráme Balada o mŕtvych očiach. Pán Gustáv Valach zomrel vo veku 81 rokov 26. apríla 2002 v Bratislave.