Prezident Ivan Gašparovič vyhlásil amnestiu

BRATISLAVA 1. januára  - Prezident SR Ivan Gašparovič sa pri príležitosti 20. výročia vzniku SR rozhodol odpustiť tresty formou amnestie.


Rozhodnutie prezidenta nadobudne účinnosť 2. januára 2013.

"O rozsahu amnestie podľa článku 102, odseku 1., písmena j.) budeme informovať po jej udelení," informoval agentúru SITA hovorca prezidenta Marek Trubač.

Podľa spomínaného článku ústavy prezident "odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie".

Amnestie na Slovensku od roku 1989:

november 1989
Amnestiu vyhlásil prezident ČSSR Gustáv Husák. Týkala sa zastavenia stíhania najmä pri trestných činoch proti socialistickej republike. Medzi prepustenými bol aj neskorší predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Ján Čarnogurský.

1. januára 1990
Amnestiu udelil prezident ČSSR Václav Havel, ktorý bol zvolený do úradu 29. decembra 1989. Túto amnestiu vnímala verejnosť kontroverzne, pretože v celej republike prepustili asi 20 tisíc trestancov, na Slovensku asi 8 tisíc, a mnohokrát išlo aj o odsúdených za ťažké trestné činy. Amnestia bola tiež príčinou vzbury v leopoldovskej väznici. Vyvolali ju vo februári 1990 väzni, na ktorých sa amnestia nevzťahovala a nepokoje, ktoré trvali niekoľko týždňov, sa neobišli bez zranených. V marci musela nepokoje v Leopoldove riešiť polícia i armáda.

3. marca 1998
Po tom ako sa skončilo funkčné obdobie prezidenta SR Michala Kováča premiér Vladimír Mečiar prevzal kompetencie hlavy štátu. Mečiar využil prezidentskú právomoc a udelil amnestiu na trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny 31. augusta 1995 a na trestné činy súvisiace so zmareným referendom v roku 1997 a na niektoré ďalšie trestné činy.

7. júla 1998
Vladimír Mečiar spresnil marcovú amnestiu. Ako uviedol, motivovali ho okrem iného i rozličné názory na jej napĺňanie medzi vládou a Generálnou prokuratúrou (GP) SR, a potreba jednoznačne prejaviť jeho vôľu ako aj vôľu vlády. Mečiar konštatoval, že ide o odstraňovanie nepresností vo výrazoch a tých pochybností, ktoré vznikli výkladom GP. Druhým dôvodom tejto amnestie podľa premiéra bolo zastavenie stíhania zástupcov opozície a členov volebných komisií a snaha vlády nevyvolávať v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami atmosféru strachu.

8. decembra 1998
Predseda vlády M. Dzurinda podpísal rozhodnutie o amnestii, ktoré umožnilo konať v prípadoch zmareného referenda a únosu M. Kováča ml. Na základe tohto podpisu sa vypustili články V. a VI. z rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 a článok I. a II. rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998, ktoré vydal jeho predchodca Vladimír Mečiar.

8. júla 1999
Ústavný súd (ÚS) SR vydal nález, podľa ktorého Mikuláš Dzurinda neoprávnene zmenil amnestiu Vladimíra Mečiara za činy súvisiace s únosom Michala Kováča ml. a so zmarením referenda.

14. júla 1999
Prezident SR Rudolf Schuster, ktorý nastúpil do úradu v júni 1999, podpísal rozhodnutie o amnestii, ktorá sa vzťahovala na nedbalostné trestné činy, špecificky vymedzené nepodmienečné tresty a peňažné tresty neprevyšujúce 20 000 Sk. Vzťahovala sa aj na odsúdené tehotné ženy, osamelé matky, mužov starších ako 65 rokov a nevyliečiteľne chorých. Schuster vylúčil, že by amnestia bola politicky zameraná.

14. decembra 2000
Prezident SR Rudolf Schuster pri príležitosti končiaceho sa Jubilejného roka 2000 udelil amnestiu na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré boli uložené za trestné činy spáchané úmyselne vo výmere neprevyšujúcej šesť mesiacov alebo ich zvyšky a nepodmienečné tresty odňatia slobody za trestné činy spáchané z nedbanlivosti vo výmere neprevyšujúcej jeden rok alebo ich zvyšky. Schuster nazval amnestiu vianočným darčekom pre rodiny odsúdených.

18. júna 2004
Pri príležitosti zvolenia za prezidenta SR sa Ivan Gašparovič rozhodol udeliť amnestiu. Tá sa týkala nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré boli právoplatne uložené pred dňom rozhodnutia o amnestii za trestné činy spáchané z nedbanlivosti vo výmere neprevyšujúcej jeden rok. Okrem toho sa týkala aj trestov odňatia slobody, ktorých výkon súd podmienečne odložil a ktoré boli právoplatne uložené pred dňom rozhodnutia o amnestii za trestné činy spáchané z nedbanlivosti, s účinkom, že na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Amnestia sa vzťahovala aj na nevykonané peňažné tresty alebo na nevykonané zvyšky peňažných trestov.

zdroj: archív sita, wikipedia.org, www.sme.sk