Prezident Gašparovič podpísal prísnejší envirozákon

BRATISLAVA 19. februára (WEBNOVINY) - Požiadavky na prevádzky, ktoré podliehajú integrovanému povoľovaniu, sa majú sprísniť.


Vyplýva to zo zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorý podpísal prezident Ivan Gašparovič.

Zákon upravuje postup štátu pri povoľovaní a kontrole rozsiahlejších skládok, spaľovní, rafinérií, výroby a spracovania kovov, spracovania nerastov, bitúnkov, kafilérií, chemických tovární, cementární, sklární, výroby buničiny, papiera, lepenky, kožušín a ďalších prevádzok.

Nové znenie zákona zároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničitého, ktoré nesmú byť prekročené.


Zákon obsahuje európsku smernicu

V zákone je zapracovaná európska smernica, ktorá ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky. Tieto pravidlá zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a vytvoria jednotnú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v Európskej únii.

Po zapracovaní smernice je nevyhnutné personálne posilnenie jednotlivých inšpektorátov životného prostredia o 40 zamestnancov. Hlavným dôvodom je zvýšenie nárokov na environmentálne kontroly, ktoré majú byť častejšie.

V závislosti od rizika znečistenia životného prostredia danou prevádzkou ich budú robiť s jedno- až trojročnou periodicitou. Náklady na zvýšenie počtu pracovných síl vyčíslili na 485-tisíc eur ročne, zamestnancov zaplatia z rozpočtovej kapitoly envirorezortu.


VIA IURIS je spokojné, budú aj pokuty

Združenie VIA IURIS si pochvaľuje, že ani v budúcnosti sa nemajú v povoľovacom konaní utajovať významné informácie o prevádzke, ktorá má vplyv na životné prostredie. MŽP zapracovalo pripomienky občianskeho združenia.

Zo zákona vypustili navrhované ustanovenie, ktoré zavádzalo novú povinnosť inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa boli v povoľovacom konaní utajené významné informácie o prevádzke. Utajené by tak mohli byť paradoxne aj podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia orgánov verejnej správy (napríklad územné rozhodnutie a podobne).

Zákon obsahuje aj sadzobník pokút, ktoré môže Slovenská inšpekcia životného prostredia za správne delikty vymerať. Tie môžu v niektorých prípadoch predstavovať sumu len do 330 eur, ak prevádzkovateľ neumožnil osobe vykonávajúcej štátny dozor kontrolu prevádzky, ale v niektorých prípadoch sú prípustné aj pokuty od 10-tisíc eur do 331 940 eur, napríklad ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neobmedzil či nezastavil činnosť v prevádzke na základe rozhodnutia orgánu štátneho dozoru.