Prezentácia knihy Zdena Kolesára Nové kapitoly z dejín dizajnu

BRATISLAVA 29. októbra (WN/PR) -

Termín a miesto konania:
3. novembra o 19.00 h v kníhkupectve Artforum na Kozej ul. v Bratislave

Program:
Predstavenie knihy, stretnutie s autorom, ponuka výhodnej kúpy knihy so zľavou pri príležitosti prezentácie knihy.

Nové kapitoly z dejín dizajnu
Knihu vydalo Slovenské centrum dizajnu v októbri 2009.
250 s. ISBN 978 – 80 – 970173 – 1 – 6
Grafická úprava: Zuzana Chmelová
Tlač: Tlačiarne BB, Banská Bystrica

Kniha je reedícia publikácie z rokov 1999 a 2000 rozšírená a slovenský dizajn a prepracovanú bohatú obrazovú prílohu. S pasážami o českom dizajne bola vydaná dvakrát aj v Prahe v rokoch 2004 a 2008.
Prvá ucelená koncepcia dejín dizajnu z pera slovenského autora, medzinárodne uznávaného odborníka v tejto oblasti .
Kniha podáva prehľad dejín dizajnu západného aj dizajnu slovenského a českého od najstarších čias až po prvé desaťročie 21. storočia. Autor uvažuje o vývoji dizajnu od prehistórie – teda od čias vzniku neolitických pracovných nástrojov, sleduje obdobie priemyselnej revolúcie, keď sa osamostatnila profesia dizajnéra, desaťročia od konca 19. storočia po ukončenie 1. svetovej vojny, v ktorých sa pripravovali zárodky moderného dizajnu novej éry. Vývoj 20. storočia je mapovaný po dekádach, čo umožňuje predstaviť relevantné projekty a osobnosti v rámci podstatných čŕt spoločenského vývoja a porovnanie súvislostí a vplyvov. Publikácia bola pôvodne písaná so zámerom zaplniť medzeru v odbornej literatúre a poskytnúť ucelený pohľad na vývoj dizajnu, ktorý bude fungovať aj ako študijný materiál pre študentov. Obsahom však tieto ciele prekračuje, pretože autor podáva vlastný koncept a preveruje zavedené hodnotenia vývoja dizajnu. Úvodná kapitola o metodológii skúmania dizajnu poskytuje záujemcovi orientáciu v koncepciách histórie dizajnu, ktoré boli doteraz publikované vo svete.

Doc. PhDr. Zdeno Kolesár, PhD. (1960)
Teoretik a historik dizajnu. Vyštudoval odbor veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v USA a Francúzsku. Pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU v Bratislave. Externa prednáša na Katedre designu VŠUP Praha v Zlíne, na Fakulte multimediálnych komunikácií UTB v Zlíne a na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne. Okrem českých a slovenských vydaní dejín dizajnu mu v roku 2006 vyšla kniha Kapitoly z dejín grafického dizajnu. Publikuje v domácich a zahraničných odborných periodikách.

Z rozhovoru so Zdenom Kolesárom, ktorý pre časopis Designum pripravila Jana Oravcová:
Ako vlastne vznikala tvoja koncepcia napísať takýto typ publikácií, o čo ti v nich išlo predovšetkým?
„Už vyše štvrťstoročia pôsobím ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení, neskôr pribudli prednášky aj na iných školách v Čechách a na Slovensku. Zameral som sa na dejiny dizajnu a pri výučbe som stále pociťoval absenciu zodpovedajúcich učebných textov. Takže pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť skriptá pre študentov. Mal som však pocit, že „zavedená“ koncepcia dejín dizajnu, ktorá sa sformovala v 30. uplynulého storočia, je vo viacerých ohľadoch zavádzajúca, že by bolo vhodné kriticky preveriť konvencie vo výbere relevantných dizajnérskych projektov a ich interpretácii. Takže vznikla séria článkov v časopise DeSignUm, z ktorej sa potom zrodila prvá verzia Kapitol z dejín dizajnu. S neskoršími Kapitolami z dejín grafického dizajnu to bolo podobné. Ambícia vytvoriť základnú učebnicu dejín dizajnu však ostala a z toho vyplynul jej charakter publikácie prehľadového charakteru.“
Nemyslíš si, že by azda bolo rovnako osožné zosumarizovať samostatne históriu domácej dizajnérskej produkcie, prípadne sa pozrieť na danú disciplínu z iného uhla pohľadu?
„Z iniciatívy grafického dizajnéra Ľubomíra Longauera som sa asi pred pätnástimi rokmi pokúsil napísať dejiny slovenského plagátu (či plagátu na slovenskom území), ale tento projekt bol nad moje sily. V úžitkových výtvarných disciplínach u nás žalostne chýba základný výskum. Topil som sa v archívoch v škatuliach, v ktorých popri niekoľkých plagátoch bolo množstvo účtov z pálffyovských panstiev či storočných plechovíc na kávu. V mnohých inštitúciách som sa stretol s mimoriadnou neochotou, plagáty mi ani nechceli ukázať, dali mi len kartičky so strohým verbálnym popisom. Nakoniec som rezignoval. Možno sa dala urobiť knižka s peknými obrázkami, ale so serióznymi dejinami by mala málo spoločného. Paradoxne som sa o slovenskom plagáte vtedy najviac dozvedel v pražskom umeleckopriemyselnom múzeu. U nás podobnú inštitúciu stále ešte nemáme. V Nových kapitolách z dejín dizajnu som sa pokúsil načrtnúť aspoň obrysy vývoja dizajnu u nás, ale ide skutočne len o náčrt.“

Zuzana Chmelová
Grafická dizajnérka, venuje sa najmä grafickej úprave kníh..... Riešila aj prvé paperbackové vydanie Kapitol... v rokoch 1999 a 2000, ktoré bolo veľmi populárne najmä medzi študentmi. Pre nové vydanie použila celkom odlišnú koncepciu úpravy.

„Riešiť vzhľad tej istej knihy s odstupom pár rokov znamená posunúť východisko, ktoré ovplyvňuje výber určitých grafických prostriedkov, o čas. Čas umožňuje stále si uvedomovať vzťah predmetu a človeka. História dizajnu je zdrojom konfliktu medzi povzdychom, že všetko čo je staršie ako rok, je nemoderné, a poznaním, že dizajn zbavený anonymity, príjemný fyzicky aj opticky, je večným nositeľom informácií, ktoré mu autor a výrobca vložili.
Snažila som sa v oboch prípadoch obsah graficky nekomentovať, viesť dialóg s textom a obrazovým materiálom čo najjednoduchšou a najprehľadnejšou formou. Informáciu o čase vzniku a uhle pohľadu podávajú kartónový obal a polep knihy, úvodné stránky. Graficky naznačený oblúk je pohľadom zo súčasnosti cez históriu opäť k súčasnosti. Využíva zmnoženie a vrstvenie informácií, priehľad dovnútra cez raster vytvorený grafickým prvkom prebiehajúcim celou knihou – motívom reflektora elektromobilu súčasného slovenského dizajnéra, ktorý je použitý na knižnej obálke. Na kartónovom obale má podobu výrezov, ktoré upriamujú pozornosť dovnútra knihy. Pri vysekávaní obalu publikácie vzniká odpad, ktorý sa dá využiť na tvorbu šperku-objektu.
Obsahom knihy je história, preto som preferovala jednoduchý, nadčasový grafický dizajn. Farebnosť a grafické prvky podporujú orientáciu a usmerňujú atmosféru. Použité fonty – textový DynaGrotesk – font s históriou je ľahko čitateľný, spája v sebe jednoduchosť aj osobnosť. Titulková Vida – v súčasnosti vytvorený font na puristickom základe – akceptuje poznatky a skúsenosti z histórie.“