Presnejšie prognózy aj bez prieskumov

Demoskopovia by mali zbaliť svoje logaritmické pravítka, zavrieť svoje laptopy a v budúcnosti by sa mali radšej venovať exaktnejšej vede pri skúmaní antických kostičiek,“ sarkasticky poznamenal nemecký týždenník Die Zeit.
Mediálna kritika na adresu  demoskopických inštitútov prišla po tom, ako sa aj najrenomovanejšie z nich odchýlili vo svojich volebných prognózach od skutočnosti v priemere od 10,7 až po 14,1 %. „Na vine sú voliči, lebo sa nezachovali tak, ako pred voľbami sľubovali,“ posťažovala sa agentúre AP Renate Köcherová z Demoskopického inštitútu v Allensbachu. Preto inštitúty chcú zabrániť opakovaniu tejto situácie tým, že zvažujú revíziu metodiky prieskumov.
Ako napísal nemecký Spiegel Online, takéto problémy nemali dvaja vedci z Mannheimu - Thomas Gschwend a Helmut Norpoth - ktorí sa vo svojich augustových prognózach odchýlili od skutočnosti iba o 0,4 %. A to bez toho, aby sa opýtali čo len jediného voliča.
Ich metóda je jednoduchá - opiera sa o projekciu dlhodobých trendov správania sa voličov. Množstvo ich  východiskových údajov je prekvapujúco skromné: pri dlhodobých trendoch vychádza ich model z troch predchádzajúcich spolkových volieb, pri stredne dlhých berú do úvahy počet legislatívnych období, ktoré má vládna koalícia alebo vládna strana za sebou.
„Vládnutie pripravuje o hlasy,“ hovorí Gschwend. Pre krátkodobé vplyvy vstupuje do prognózy iba jediný aktuálny údaj - priemerná popularita kancelára počas dvoch mesiacov pred voľbami. Týmto spôsobom analyzovali volebné výsledky od roku 1953 a každé ďalšie voľby im poskytujú údaje, pre presnejšie prispôsobenie týmto trom faktorom. „Mnohé z toho, čo volič urobí alebo neurobí, nie je ani tak výsledkom predvolebnej kampane, ale dlhodobého vývoja,“ tvrdí Gschwend.
Jedno však títo vedci nedokážu - urobiť rozsiahlu prognózu výsledkov volieb po zavretí volebných miestností. Ich model totiž umožňuje iba predpovede pre úradujúcu vládu. Preto ani neboli schopní predpovedať katastrofálne straty unionistických strán voči posledným prieskumom verejnej mienky.

Nemci dávajú prednosť Merkelovej
l Nemci by na kancelárskom poste videli radšej Angelu Merkelovú (CDU) než Gerharda Schrödera (SPD). Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Emnid, ktorý zverejnili včera.
l Za Merkelovú sa vyslovilo 47 % respondentov, zatiaľ čo Schrödera uprednostnilo 44 % opýtaných.
l Veľkú koalíciu CDU a SPD podporuje každý štvrtý Nemec, zatiaľ čo tretina by uvítala tzv. jamajskú koalíciu v zložení CDU/CSU, slobodní (FDP) a zelení.
l Dovedna 73 % Nemcov odmieta nové voľby s cieľom vyriešenia súčasnej situácie.  (Zdroj TASR)

(apl, Zeit, Spiegel)